17-členná eurozóna sa pretĺka najväčšou krízou vo svojich dejinách. Kým jej riešenia budú hľadané na dvojdňovom summite EÚ, zdroj problémov je dávno známy – áno, je ním euro.
Nebyť eura, nemali by sme dnes založenú rubriku dlhová kríza. Aj pred zavedením spoločnej európskej meny tu existovali silné a slabé krajiny. Na rozdiel od terajšej situácie sa ale jednotlivé štáty vedeli vysporiadať so svojimi silnými či slabými stránkami. Túto rovnováhu však euro zničilo. Príliv lacného kapitálu zo severu na juh pohnal úverové bubliny nahor.
S eurom prišli bubliny
Také Grécko malo problémy aj pred eurom. Zabalenie krajiny do spoločnej euromeny však umožnil Grékom život na úver. Netreba sa im čudovať, jednoducho sa prispôsobili meniacemu ekonomickému prostrediu. Tak tomu bolo v celej južnej Európe – úrokové sadzby v eurozóne prudko klesli, čo vyústilo do nezdravého úverového boomu. Rovnaký prípad nastal aj v Írsku.
Silu spoločnej meny, ktorá mení racionálne ekonomické prostredie, vidieť aj v Nemecku. Krajine by sa bez eura vyvážalo veru ťažko, keďže lacné euro robí nemecký vývoz príťažlivým. Ak by Nemci mali dodnes marku, prebytok zahraničného obchodu by menu posilnil, a tým spravil vývoz drahším.
Euro spôsobilo, že jedna polovica Európy si môže žiť trvale nad pomery a druhá hlboko pod nimi. Takto sa ísť ďalej nedá, čo si uvedomuje väčšina Európy. Do popredia sa preto čoraz viac tlačia myšlienky Európskeho superštátu či Spojených štátov európskych. Jedným z bodov eurosummitu by mali byť plány na bankovú úniu, ktorá by mala začať ako spoločný bankový dohľad. Nechajme sa prekvapiť, čo nám summit EÚ prinesie. Investičné Noviny Vás budú o jeho priebehu pravidelne informovať!
