Dlhový strašiak neprišiel z ničoho nič. Nevymysleli ho v Európskom parlamente ani nekúpili vo vládnom tendri. Môžeme s čistým svedomím povedať, že európskej dlhovej kríze predchádzalo globálne finančné tornádo, ktoré má svoj zárodok na americkom realitnom trhu. Možno sa pýtate, čo majú tieto dve krízy spoločné a ako spolu súvisia?
Po tom, čo sa finančná nákaza z rokov 2007 – 2009 rozšírila do celého sveta, ovplyvnilo to negatívne aj ekonomický vývoj krajín. Hospodársky rast sa začal zadrhávať, až ho nakoniec vystriedala recesia. Vlády boli preto nútené bojovať s nežiaducim vývojom ekonomiky a prijať množstvo záchranných opatrení. V tomto období sme boli zvyknutí na rôzne stimulačné balíčky, ktoré obsahovali príspevky pre domácností, daňové úľavy, zmeny v odvodoch, šrotovné či „drahšie“ PPP projekty atď atď.
Španielsko je dobrým príkladom
Samozrejme, nič nie je zadarmo a platí to aj v tomto prípade. Miliardové balíčky, ktoré krajiny pumpovali do ekonomiky sa rýchlo odrazili na vyššom rozpočtovom deficite štátov. Deficit k deficitu a je z toho mohutný neudržateľný verejný dlh. Čo povedať? „Niekto do dobre nevymeral“.
Efekty stimulačných balíčkov pomaly utíchali a tak niet v Európe peňazí ani žiadanej zamestnanosti. Deravé rozpočty, rekordné nezamestnanosti a rada nestabilných vlád – a môžeme začať od tej slovenskej. Finančné tornádo tu zanechalo pekný bordel, ktorý však musíme upratať. Zdá sa, že to bude opäť z vlastných vrecká.
Vhodným príkladom záchranných balíkov je Španielsko, ktoré počas krízy prijalo opatrenia s najväčším objemom v rámci Európy. Kde sa nachádza Španielsko teraz – vieme! Treba ale pripomenúť, že tu je problémov viac, najmä chorľavý trh nehnuteľností, ktorý je naďalej španielskym strašiakom.
Kríza tu je kvôli jednej veci – efektivite
So stimulačnými balíčkami nezaostávali ani najvyspelejšie európske ekonomiky, ako Nemecko, Francúzsko či Taliansko. Výrazne silná bola podpora automobilového priemyslu. Niet divu, veď produkcia vozidiel má vplyv na mnoho iných priemyselných odvetví. Slovíčko „šrotovné“ sme preto nepočuli len u nás, ale najmä v Taliansku, Rakúsku ale aj v Nemecku.
Peniaze sa rozdali a teraz ich niet. Po ničivom finančnom tornáde z krízových rokov nám ostali veľké diery v kasách štátov. Nuž, nedá sa inak a preto treba reformovať, šetriť a hlavne hospodáriť efektívne. Veď to je predsa účel každej krízy – priučiť trhové subjekty k efektivite.
