OB je „predávaný“ spoločnosti ako nový systém sociálneho zabezpečenia, kde každý dostane viac. Nemusí to byť vždy pravda. Odvodový bonus so sebou nesie mnoho rizík, ktoré nemôžeme podceniť. Nevýhody OB rozdelíme na dve časti, makroekonomické a mikroekonomické, teda z pohľadu štátnej kasy a z pohľadu jednotlivca.
Makroekonomické nevýhody:
Ako som spomínal, OB každému sľubuje viac. Pri nastavení parametrov aké sú uvádzané v analýzach, tomu tak naozaj je. 99 % z nás by si finančne polepšilo. Logicky sa pýtate, aký to bude mať vplyv na verejné financie, resp. odkiaľ na to chceme zobrať peniaze, keď každý deň počúvame od politikov o uťahovaní opaskov. Počíta sa s okamžitým znížením nezamestnanosti, poklesom čiernej práce a teda s rýchlejším rastom HDP, čo vytvorí viac príjmov pre rozpočet. Napísané na papieri to vyzerá jednoducho, ale čo ak analýza nevyjde, čo ak sú jej výsledky mierne „prifarbené“?
Zavedenie OB môže predstavovať obrovskú záťaž pre verejné financie. Pri dôkladnom preštudovaní knihy OB od Richarda Sulíka sa dopátrate, na prvý pohľad, k bezvýznamnej formulácii, ktorej pointa je nasledovná: ak nebudú sedieť príjmy a výdavky v štátnom rozpočte, všetko sa dá „vykryť“ miernym zvýšením odvodu alebo dane z príjmu. Je to tak, ale toto mierne zvýšenie výrazne zasahuje do spomínaných výhod, ktorými sú vyššie príjmy každého z nás.
Z pohľadu väčšiny ekonómov, aj keby OB nepriniesol zvýšenie príjmov a ponechal ich na súčasnej úrovni, existuje nespočetné množstvo pozitív (vyriešenie dôchodkového veku, zníženie zamestnanosti vo verejnom sektore, len jeden finančný úrad namiesto troch v súčasnosti, vyššia motivácia pracovať aj pri nižšej mzde a iné). Zvýšenie príjmu obyvateľstva je len nevyhnutný marketingový ťah na presadenie OB. Samozrejme, ak by sa príjmy občanov naozaj zvýšili, všetci budeme len tlieskať.
Ďalšia perlička v knihe od Richarda Sulíka je mierne vytrhávanie z kontextu. Ak si otvoríte knihu OB v časti Makrodopady, nájdete tabuľku z výskumu SAV (Slovenskej Akadémie Vied), ktorá ukazuje, že vplyv na verejný rozpočet je pozitívny, to znamená vyššie príjmy verejných financií o 500 milionov Sk. Tieto údaje sú vytrhnuté z kontextu analýzy SAV, kde je uvedená aj suma po započítaní II. piliera, kedy sa systém stáva pre verejný rozpočet deficitný o takmer 13 miliárd Sk. Ak budete ešte pozornejší a preštudujete si celú analýzu SAV zistíte, že táto práca je vyhotovená pri 20 % redistribučnom odvode! V knihe pána Sulíka sa píše iba o 18 %. Výpočty v tabuľke od SAV, ktorá sa nachádza v knihe OB sú možno správne (pretože sú tam pozmenené čísla negatívnym smerom, to znamená, že asi sa údaje prepočítali na 18 % odvod – nedopátral som sa k analýze SAV, ktorá počíta iba s 18 % redistribučným odvodom), no nič to nemení na tom, že vplyv II. piliera na verejný rozpočet predstavuje sumu cca 24 miliárd Sk (údaj SAV). Teda ak pán Sulík počíta s 500 miliónovým prebytkom bez započítania II. piliera, celkový deficit verejného rozpočtu aj s II. pilierom dosiahne sumu 23,5 miliardy Sk.
Mikroekonomické nevýhody: (pohľad jednotlivca)
Celý odvodový bonus je vyhlasovaný ako zásah do verejných financií s cieľom zvýšiť príjem obyvateľstvu. Myšlienka šľachetná a z veľkej časti podložená faktami. Až na jednu maličkosť. V knihe sa píše, že peniaze na aktívnu politiku trhu práce sú vyhodené von oknom. Pre úplnosť citujem celú spornú pasáž z knihy Odvodový Bonus: „Celá aktívna politika sú von oknom vyhodené peniaze a fakt, že ju spolufinancuje Európska únia, na tom nič nemení. Rozhodujúce je, že výsledky nie sú žiadne, ako vidieť len na mierne klesajúcej nezamestnanosti, a aj toto klesanie je spôsobené prevažne hospodárskym rastom a nie aktívnou politikou trhu práce . Ešte lepší je príklad Nemecka, kde výdavky na aktívnu politiku trhu práce presiahnu ročne sumu 25 mld. eur a krajina má čoraz viac nezamestnaných, medzičasom 5 mil.“.
Nemecko sa dva roky po kríze blíži k stavu plnej zamestnanosti. Trendy hovoria jasne: sociálna politika sa aplikuje čoraz viac s prihliadnutím na jednotlivca. Nehovorím to ja, konajú tak krajiny celého „západného“ sveta. Preto povedať, že aktívna politika trhu práce sú vyhodené peniaze, je bezmála trúfalé. Kritika sociálnych podnikov môže byť oprávnená, pretože kritéria podpory a kontroly takýchto podnikov u nás boli nastavené katastrofálne. Súhlasím s pánom Sulíkom, že aktívna politika trhu práce na Slovensku je vykonávaná neodborne, nesystematicky a bezcieľne, ale to neznamená, že je celá nanič.
Ako naučíte občana k pracovným návykom v regióne akým je Rimavská Sobota? Akého investora tam pritiahneme, keď tam nie sú diaľnice, kvalifikovaná pracovná sila, ktorá ešte aj stráca pracovné návyky? Toto nevyrieši Odvodový Bonus, pretože trh práce nie je tak dokonalý a mobilný, aby si 45 ročný manželský pár zbalil „slivky“ a išiel skúsiť šťastie do Bratislavy.
Najväčšou nevýhodou OB je teda znížená adresnosť sociálnych dávok. Avšak toto nie je neriešiteľný problém, pretože existuje mnoho možností, ako sa dá popri OB zaviesť aj minimálna podpora aktívnej politiky trhu práce. Podotýkam, vykonávaná odborne a systematicky. Pretože dnes to tak určite nie je.
V minulosti sa vyskytla kritika odobratia sociálnych štipendií alebo nižšej podpory invalidov. Kto sa naozaj chce venovať Odvodovému bonusu hlbšie, zistí, že to tak nie je. Veľká väčšina kritiky OB, ktorá bola uvádzaná často aj v médiách a politikmi, pramení z nenaštudovania si danej problematiky. Preto sa k nej nebudem vyjadrovať.
Matúš Grega
matus.grega@investicne.sk
© Investičné Noviny
V sérii IN: odvody a dôchodky, Vám každý pondelok prinesieme analýzy a názory na tému dôchodkov a odvodov u nás a vo svete.
Redakcia IN
