Estónsko sa od dnes stáva prvou bývalou sovietskou republikou, ktorá sa pripojila k Eurozóne, čo aspoň dočasne prekryje problémy s pretrvávajúcou dlhovou krízou šíriacou sa v Európe.
Vkliesnené medzi Ruskom a Lotyšskom pri Baltickom mori sa dnes od polnoci stalo Estónsko 17. krajinou, ktorá prešla na spoločnú menu. Hrubý domáci produkt 14 miliárd eur robí z Estónska druhé najmenšie hospodárstvo po Malte.
Popri tom ako Európa zápasí s finančnou krízou je Estónsko pravdepodobne posledným prírastkom do euro klubu na niekoľko rokov. Ďalšie na rade budú pravdepodobne Litva a Lotyšsko v roku 2014 avšak väčšie východné krajiny sa zatiaľ vyhýbajú stanoveniu cieľového dátumu. S dlhom ktorý Európska únia odhaduje na 8 percent HDP sa tak Estónsko stane fiškálne najzdravšou krajinou v menovom bloku.
Šéf estónskej centrálnej banky Andreas Lipstok sa tak pripojí k ďalším centrálnym bankárom, ktorý rozhodujú o menovej politike ECB. Prvýkrát sa tak zúčastní na rozhodovaní o sadzbách už 13. januára. Do obehu sa v Estónsku od dnes dostáva približne 85 miliónov euromincí a 12 miliónov eurobankoviek. Počas dvoj týždňovej fázy bude ešte v obehu aj pôvodná národná mena.
1,3 miliónov Estóncov má s menovou autonómiou málo skúsenosti. V júni 1992, teda necelý rok potom, čo získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu prešli z ruského rubľa na národnú menu, ktorá však bola od začiatku viazaná na nemeckú marku. Devízový kurz bol neskôr v roku 1999, teda hneď od doby ako prvých 11 krajín prešlo na euro viazaný na túto menu.
Estónsko v roku 2004 spolu s ďalšími východoeurópskymi krajinami vstúpilo do Európskej únie. V tom istom roku takisto vstúpilo aj do Severoamerickej aliancie. „Pre Estónsko vstup do Eurozóny znamená, že viac ako 330 miliónov nosí eurobankovky a euromince vo svojich vreckách. Je to silný signál príťažlivosti a stability, ktoré euro prinesie.“ Uviedol včera predseda Európskej komisie José Barroso vo svojom vyhlásení z Bruselu. Ekonomický rast v priemere 7,2 percenta od roku 1995 po nástup globálnej finančnej krízy v roku 2007. Estónsko odkázané na zahraničné investície bolo zasiahnuté ťažšie ako väčšina globálneho sveta. To prinieslo pokles ekonomiky o 5,1 percenta v roku 2008 a 13,9 percenta v roku 2009. To bol najtvrdší pokles od jeho prechodu na trhové hospodárstvo v roku 1990.
Ansip povedal, že euro vymaže obavy, ktoré vzplanuli počas finančnej krízy v podnikateľských kruhoch vo Švédsku a Fínsku, ktoré sú zdrojom 58 percent zahraničných investícii v Estónsku o tom že estónska koruna by mohla stratiť svoju hodnotu.
V roku 2008 bol deficit na úrovni 2,8 percenta HDP, teda pod 3-percentným limitom, no vláda aj ta priebežne prijímala úsporné opatrenia. Zvyšovanie daní, znižovanie výdavkov štátu a vyššie dividendy zo spoločností s podielom štátu orezali deficit na Európskou úniou predpokladané jedno percento v roku 2010. Estónska vláda si na začiatku krízy uvedomila, že jej bola poskytnutá dobrá príležitosť, povedal Andres Kasekamp, profesor na Tartu University. Prísnosť a škrty vo verejnom sektore boli nepochybne potrebné a vláda len využila príležitosť a vytvorila víziu , že tieto škrty sú robené v mene prijatia eura, ktoré je pre nich svetlom na konci tunela.
Podpora eura klesla v decembri na 52 percent z rekordných 54 percent v novembri. Oproti tomu podpora spoločnej meny stále klesá v Nemecku, ktoré navrhlo euro ako nástupcu nízko inflačnej nemeckej marky. Až 49 percent Nemcov by si želalo návrat marky, a len 41 percent je za udržanie eura.
Spracovane podľa Bloomberg.com
