Inflácia v eurozóne sa v októbri spomalila. Medziročný rast cien spomalil na 2,1 % zo septembrových 2,2 %. Inflácia sa tak priblížila k 2-percentnému cieľu Európskej centrálnej banky (ECB). Medzimesačne ceny vzrástli o 0,2 %, čo je mierny nárast oproti septembrovému nárastu o 0,1 %.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny energií, potravín, alkoholu a tabaku, sa v októbri nezmenila a zostala na úrovni 2,4 percenta.
Inflácia v službách v októbri vzrástla na 3,4 % z 3,2 % v predchádzajúcom mesiaci, čím sa stala najsilnejším prispievateľom k celkovej inflácii.
Diego Iscaro, vedúci oddelenia európskej ekonomiky v spoločnosti S&P Global Market Intelligence, uviedol: „Je nepravdepodobné, že mierny pokles celkovej inflácie v októbri presvedčí ECB, aby na svojom najbližšom zasadnutí v decembri obnovila cyklus uvoľňovania.“
Zo štátov eurozóny, pre ktoré boli k dispozícii harmonizované údaje o inflácii, najvyššiu ročnú mieru inflácie zaznamenalo Estónsko (4,5 %), za ním nasledovalo Lotyšsko (4,2 %), Rakúsko a Chorvátsko (obe 4,0 %). Na druhom konci rebríčka sa umiestnil Cyprus s nízkou mierou inflácie 0,3 %, zatiaľ čo Francúzsko zaznamenalo nárast o 0,9 %.
ECB na svojom októbrovom zasadnutí ponechala úrokové sadzby nezmenené. „Inflácia zostáva blízko nášho strednodobého cieľa 2 % a naše hodnotenie výhľadu inflácie sa vo všeobecnosti nezmenilo,“ uviedla po zasadnutí šéfka ECB Christine Lagardová.
Lagardová opätovne potvrdila, že ECB je „v dobrej pozícii“, hoci ešte nie je pripravená vyhlásiť víťazstvo. Uznala tiež, že v rámci Rady guvernérov existujú rozdielne názory. Poukázala tiež na vývoj na trhu práce, najmä rast miezd, ako kľúčovú zložku inflácie v sektore služieb. Hoci v súčasnosti nie sú označené za riziko, tieto faktory budú kľúčové pri formovaní strednodobého vývoja inflácie. „Sme v akomsi režime čakania a sledovania,“ dodala a naznačila, že ECB zostane závislá od údajov, keď sa bude prechádzať záverečnou fázou boja s infláciou.
Zdroje: euronews.com
