Štatistická analýza: Slovenský rozpočet vyšiel z krízy na posmech!

0

Dlhy, dlhy, dlhy..Slovo, ktoré v médiách počúvame pravidelne.  Nielen krajinám Eurozóny klope vládne zadlženie čoraz intenzívnejšie na dvere. Niekomu sa obrovský dlh skumuloval za dlhšie obdobie, niekomu narástol za krátky čas. Odrazili sa „rozdané“ peniaze aj v ekonomike?

Akútne „riešenie“ finančnej krízy prinieslo opäť novú,  dlhovú. Štáty v strachu o vlastné ekonomiky vydávali mohutné vrecia záchranných balíčkov. Tie však dozneli a prichádza robustný účet za ne. Pomohli vládne dotácie ekonomike, alebo to boli len dočasné záplaty? Terajšie  vynárajúce sa dvojciferné čísla nezamestnanosti však  hovoria za všetko. Najmä za prácu so slovenským rozpočtom! Prečo?

Zadlžili sme sa rýchlejšie ako Gréci

K druhému kvartálu 2010 je verejný dlh Slovenska k pomere k HDP na úrovni 38,9 %. Možno na prvý pohľad výdych, veď nie sme za stovkou ako napr. Grécko. To je pravda, no náš dlh rastie o viac než 1,5 % rýchlejšie ako vládny dlh Grékov.  A tu je priestor pre hlboký nádych!

V prvom kvartáli roka 2008, kedy začala  hypotekárna kríza z USA doliehať aj na európsky kontinent, bol verejný dlh Slovenska v pomere k HDP na úrovni 26,5 %. Rýchle tempo rastu verejného dlhu za dané obdobie vytŕča už pri pohľade na tieto dve rozdielne čísla.

Nižšie ponúkam výpočet geometrického priemeru tempa rastu vládneho dlhu medzi jednotlivými kvartálmi (zač. Q12008/Q42007) za krajiny EÚ.

(výstup Microsoft Excel, spracovanie autora, dáta: Eurostat)

Ako vidieť z ponúknutého výpočtu, priemerné tempo zadlženia Slovenska, na úrovni  1,1017782 za sebou nechalo grécke či portugalské tempo rastu dlhu. Bol nahromadený dlh Slovenska v ekonomike aj zužitkovaný?

Boli záchranné balíčky naozaj „záchranné“?

Pri nahliadnutí na terajšiu mieru nezamestnanosti za mesiac november sa zdá,  akoby štátna pomoc v jadre krízy  zo strany vlády ani nebola uskutočnená. V miere nezamestnanosti predbiehame i Portugalsko, kde bolo tempo zadlženia v danom období nižšie. Kde sú záchranné balíčky? V diaľniciach? V sociálnych podnikoch? Na túto  otázku by nám najlepšie  vedela odpovedať predchádzajúca vláda.

So záchrannými balíčkami pre slovenskú ekonomiku treba počítať od novembra 2008. Práve vtedy bola poskytnutá prvá časť štátnej pomoci. Druhý a tretí balíček bol prijatý vo februári 2009. Nižšie uvedená miera nezamestnanosti za jednotlivé krízové mesiace však hovorí za všetko. Aj v čase 1,5 miliardového pomocného programu pre ekonomiku počet nezamestnaných rastie. Z októbrových 8,7 % v roku 2008 sa tak domáca miera nezamestnanosti vyšplhala až na 13,3 % v decembri 2009.

Dočasné zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zamestnanecká prémia, príspevky na tvorbu nových miest  či šrotovné. Kde sú nové pracovné miesta? Rýchly nárast štátneho dlhu a jedna z najvyšších nezamestnaností v Eurozóne. To je pokrízová vizitka hospodárenia so slovenským rozpočtom.

Dušan Hruška

dusan.hruska@investicne.sk

© Investičné Noviny

investicne.sk

Vypracovala redakcia Investičných Novín – investicne.sk.
info@investicne.sk

Zdieľať