Vojenský konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom spôsobil najväčšie prerušenie dodávok ropy v moderných dejinách. Vyplýva to z analýzy energetickej konzultačnej spoločnosti Rapidan Energy. Súčasný výpadok je viac než dvojnásobný oproti doterajšiemu rekordu z 50. rokov minulého storočia.
Približne 20 % globálnych dodávok ropy je už deviaty deň narušených, keďže tankerová doprava cez Hormuzský je naďalej zastavená. Trhy na situáciu reagovali prudkým rastom cien – ropa krátko vystúpila nad hranicu 100 dolárov za barel. Následne časť ziskov korigovala, no stále sa obchoduje v blízkosti tejto úrovne.
Najväčší výpadok ropných dodávok pred súčasným konfliktom nastal počas Suezskej krízy v roku 1956, keď Británia, Francúzsko a Izrael vojensky zasiahli na Sinajskom polostrove. V tom období bolo narušených približne 10 % svetových dodávok ropy, uviedla spoločnosť Rapidan Energy vo svojej správe pre klientov.
Podľa analytikov je aktuálny šok spôsobený uzavretím Hormuzského prielivu takmer trikrát väčší než dopad arabského ropného embarga z roku 1973, ktoré v tom čase ovplyvnilo približne 7 % globálnej ponuky.
Významným rozdielom oproti minulým krízam je však podľa analytikov skutočnosť, že svet dnes nemá k dispozícii dostatočné voľné produkčné kapacity, ktoré by dokázali výpadok rýchlo nahradiť. Väčšina rezervnej produkcie sa nachádza v Saudskej Arábii a Spojených arabských emirátoch, no uzavretie Hormuzského prielivu tieto kapacity v praxi odrezalo od globálneho trhu.
„Konflikt nielenže vyradil historicky vysoký podiel globálnej ponuky, ale zároveň zasiahol aj krajiny, ktoré držia väčšinu voľnej produkčnej kapacity,“ uviedli analytici Rapidan Energy. „Výsledkom je trh bez reálneho bezpečnostného vankúša. Neexistuje žiadny tzv. swingový producent, ktorý by dokázal rýchlo zvýšiť ťažbu a stabilizovať trh.“
Podľa analytikov to znamená, že globálny ropný trh bude musieť obnoviť rovnováhu najmä prostredníctvom znižovania dopytu – teda cez výrazne vyššie ceny ropy. Strategické ropné rezervy Spojených štátov sú podľa nich „obmedzené a nedostatočné na to, aby plne kompenzovali“ dodávky, ktoré sa po uzavretí Hormuzského prielivu hromadia v Perzskom zálive.
„Čím dlhšie zostane úžina uzavretá, tým viac sa obmedzí produkcia, čo si vyžiada podstatne vyššie ceny, aby sa obmedzil dopyt,“ uviedol Giovanni Staunovo, komoditný analytik v UBS Group AG.
Členské štáty Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) preto čelia rastúcemu tlaku na uvoľnenie časti svojich strategických zásob. Podľa analytikov ide v súčasnosti o „jedinú zostávajúcu možnosť“, ako reagovať na výpadok dodávok.
Ministri financií krajín skupiny G7 sa v pondelok stretli, aby diskutovali o možnosti koordinovaného uvoľnenia ropy zo strategických rezerv. Francúzsky minister financií Roland Lescure však pre denník Financial Times uviedol, že skupina zatiaľ k takémuto rozhodnutiu nedospela. „Zatiaľ sme sa tam nedostali,“ povedal.
Rast cien energií sa postupne prenáša do celého globálneho hospodárstva. Čínska vláda nariadila najväčším domácim rafinériám, aby dočasne pozastavili vývoz nafty a benzínu s cieľom stabilizovať domáci trh. Južná Kórea medzitým po prvýkrát za približne 30 rokov zvažuje zavedenie cenového stropu na palivá.
Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom zatiaľ nevykazuje známky upokojenia, napriek tvrdeniu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že vojna je „už vyhratá“.
Podľa dostupných informácií Irán vymenoval za nového najvyššieho vodcu Mojtábu Chameneího, syna ajatolláha Alího Chameneího. Ten zahynul v prvých dňoch konfliktu pri operácii, ktorú uskutočnili Spojené štáty a Izrael.
Zdroje: cnbc; bloomberg; autor










