Južná Kórea sa pripravuje na zavedenie cenového stropu na pohonné hmoty a to prvýkrát za posledných 30 rokov. Krajina tak reaguje na prudký rast cien ropy, ktorý je výsledkom eskalácie konfliktu na Blízkom východe.
Prezident I Dže Mjong na pondelkovom brífingu uviedol, že vláda „urýchlene zavedie“ cenový strop na palivá. Zároveň dodal, že Soul bude hľadať spôsoby, ako diverzifikovať zdroje dovozu energie a znížiť závislosť od tradičných dodávateľských trás.
Ceny ropy v pondelok prudko vyskočili po tom, čo viacerí producenti z Blízkeho východu obmedzili ťažbu a Spojené štáty cez víkend vyzvali Teherán na „bezpodmienečnú kapituláciu“. Futures na ropu Brent vzrástli približne o 13 % na 104,7 dolára za barel. Ešte výraznejší pohyb zaznamenala americká ropa West Texas Intermediate (WTI), ktorá krátko vyskočila až o 30 % na 118,46 dolára za barel – čo podľa údajov spoločnosti LSEG predstavuje najväčší jednodňový nárast od konca roku 1988. Neskôr časť ziskov odovzdala a obchodovala sa s približne 13-percentným rastom na úrovni okolo 102,4 dolára.
„Musíme rýchlo zaviesť a dôsledne implementovať systém maximálnych cien pre ropné produkty, ktorých ceny v poslednom období nadmerne vzrástli,“ uviedol Lee. Podľa juhokórejskej agentúry Yonhap priemerná cena benzínu v Soule v piatok prvýkrát za takmer štyri roky prekročila hranicu 1 900 wonov (približne 1,28 dolára) za liter. V nedeľu následne stúpla ešte vyššie, na 1 945 wonov.
Prezident zároveň zdôraznil potrebu mimoriadnych opatrení v oblasti energetickej bezpečnosti. „Mali by sme spolupracovať so strategickými partnermi, aby sme čo najskôr identifikovali alternatívne dodávateľské trasy, ktoré neprechádzajú Hormuzským prielivom,“ povedal.
Kríza na Blízkom východe podľa neho predstavuje „významnú záťaž“ pre juhokórejskú ekonomiku, ktorá je silne závislá od zahraničného obchodu a dovozu energií z tohto regiónu. Úrady zároveň vyzval, aby proaktívne reagovali na zvýšenú volatilitu na finančných a devízových trhoch.
Na možné zhoršenie situácie sa pripravujú aj ďalšie krajiny v regióne. Japonská vláda podľa agentúry Reuters nariadila správcovi národných ropných rezerv, aby sa pripravil na prípadné uvoľnenie zásob. Podrobnosti, ako napríklad načasovanie takéhoto kroku, zatiaľ nie sú známe. Podľa vládnych údajov malo Japonsko vo februári núdzové zásoby ropy zodpovedajúce približne 254 dňom domácej spotreby.
Analytici upozorňujú, že ázijské ekonomiky sú na prípadné prerušenie dodávok ropy mimoriadne citlivé. Správa Atlantickej rady z 5. marca uvádza, že hoci je Čína najväčším dovozcom ropy na svete, v porovnaní s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea či Taiwan disponuje výrazne vyššou domácou produkciou.
Zdroje: cnbc
