Na akciové trhy v súčasnosti pôsobia protichodné sily. Na jednej strane je to optimizmus z očakávaného poklesu úrokových sadzieb a očakávania ohľadne umelej inteligencie (AI). Na druhej strane však rastú obavy z kondície svetovej ekonomiky, a obzvlášť Číny. Výsledkom je, že hoci akciový index S&P si naďalej vedie v porovnaní s očakávaniami na tento rok dobre, množia sa veľké výkyvy, aké sme videli napríklad aj v utorok tento týždeň. Môže investorom v takomto prostredí pomôcť inšpirácia od investičných matadorov?
Warren Buffett je jedným z najväčších a najslávnejších investorov všetkých čias, ktorý výrazne porážal výkonnosť trhu najmä v 60-tych až 90-tych rokoch. Ako sa však Buffettovo portfólio zväčšovalo, dosahovať nadvýkonnosť bolo čoraz ťažšie. V období od januára 2004 až dodnes prekonal Warren Buffett index S&P 500 ročne len o 0,3 %, pričom dosiahol ročný výnos 10,6 %. No nesúviselo to len s veľkosťou.
„Napriek pôsobivému track rekordu, Warren Buffett urobil aj veľa chýb. To by mohlo upokojiť aj začínajúcich investorov,“ hovorí Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank. Ako príklad uvádza rok 2008. „Tesne predtým, ako ceny ropy dosiahli svoj vrchol, Warren Buffett investoval veľkú časť svojho portfólia do americkej ropnej spoločnosti ConocoPhillips, ktorá stavila na pokračujúce vysoké ceny ropy. Nasledoval však prepad úverovania a ceny ropy prudko klesli. To viedlo k veľkým stratám pre Buffetta, ktorý priznal „hrozné načasovanie“ investovania do ConocoPhillips,“ vysvetlil investičný stratég Saxo Bank. Túto pozíciu si Buffet napriek tomu roky udržiaval. Nakoniec k 30. júnu 2014 znížil svoju pozíciu na približne 1 miliardu USD.
Warren Buffett je známy tým, že investuje do jednoduchých podnikov, ktorým rozumie. Svoju prvú investíciu do Walmartu urobil v roku 1998 a opustil ju až v roku 2018 so slušným výnosom. Práve kvôli tomu, že nerozumel e-obchodu, nevidel ani potenciál Amazonu, ktorý svojim akcionárom generuje vysoké výnosy. Investícia Warrena Buffetta do IBM v roku 2011 prišla po rokoch otáľania, kedy z rovnakého dôvodu hovorieval, že nechce investovať do technologických akcií . Nakoniec pri investícii do IBM stavil na to, že firma hrá rovnakú úlohu v technologickom sektore ako audítorské firmy v korporátnom svete. Nakoniec sa však mýlil a v roku 2017 začal znižovať svoju investíciu, keďže IBM čelil veľkým silným konkurentom. „Napriek tomu ho investícia do IBM posunula do technologických akcií, čo neskôr viedlo k značnej a veľmi ziskovej pozícii v Apple,“ dodáva Garnry.
Jeho ďalšia chyba, Google, bola ďalšia premárnená príležitosť, podobne ako Amazon. Warren Buffett v roku 2019 priznal, že urobil nesprávne rozhodnutie, keď nekúpil akcie Google. Prekážkou pre Buffetta bola celková zložitosť podnikania firmy. Google generoval veľkú väčšinu ziskov z reklamy, ale sila spoločnosti nespočívala v reklame, ale v sieťových efektoch vo vyhľadávači a tiež v nízkej miere reinvestícií potrebných na udržanie rastu. „Aj tento príklad ukazuje, ako dôležité je pochopiť model profitability jednotlivých firiem, do ktorých sa investori rozhodnú investovať. Tiež by sa mali vyhnúť extrapolácii nedávnej minulosti do budúcnosti a neignorovať hlavné, hoc aj rušivé trendy,„ odporúča investičný stratég Saxo Bank, Peter Garnry.
