Globálna politická panika zaznamenaná v prvom štvrťroku tohto roka nám ukázala, že svet nie je schopný uniknúť svojej závislosti na tlačení peňazí. Podpora centrálnych bánk je pre ekonomiky tak dôležitá, že tento stav zostane v platnosti až do úplného štrukturálneho zlyhania. Celoživotné kvantitatívne uvoľňovanie má svoje dôsledky. Vidíme ich najmä v Číne.
Počas uplynulých šiestich mesiacov došlo k dramatickej zmene v globálnom makroekonomickom prostredí. Dôsledkom je to, že centrálne banky na čele s americkým Fedom a európskou ECB nedokázali pokračovať v začatom monetárnom sprísňovaní. Gravitačná sila závislosti na lacných peniazoch tak naďalej rozmaznáva akciové a dlhopisové trhy a obrusuje hrany niektorých makro udalostí.
Cyklus zvyšovania sadzieb Fedu sa zredukoval z pôvodne dvoch zvýšení tento rok až na nulu. Okrem toho sa zastavilo zmenšovanie bilancie Fedu o v minulosti nakúpené dlhopisy, hoci doteraz sa bilancia znížila len o desať percent.
Aj ECB sa preklopila do módu stimulov, napriek tomu, že tento rok sa očakávalo zvyšovanie sadzieb. Jastrabí Fed a jastrabia ECB sú dnes v rovine jednorožca spolu s ostatnými mýtickými bytosťami.
Nikto nemôže byť prekvapený, že nevidíme opustenie sveta kvantitatívneho uvoľňovania. Najmä s ohľadom na súčasnú úroveň dlhu 250 biliónov dolárov.
Mimochodom pred finančnou krízou predstavoval dlh len 175 biliónov dolárov. No napriek tomu je rýchlosť akou centrálne banky otočili svoj kurz, prekvapujúca. Dôsledkom bude to, že kým nedôjde k „veľkému dlhovému resetu“, či už krátením alebo reštrukturalizáciou dlhu, čo môže byť vzdialené päť či desať rokov, kvantitatívne uvoľňovanie je späť v hre.
Hrajú však vysoká úroveň zadlženia a tlačenie peňazí vôbec nejakú negatívnu úlohu? Áno, aj nie. Alebo lepšie povedané, nezáleží na tom dovtedy, kým to nezačne byť zničujúce. Je to ako zlozvyk. Najprv je to len experimentovanie, potom pravidelná prítomnosť a po istom čase ide o zmenu systému myslenia. Bude musieť dôjsť ku globálnej recesii, aby prišlo k dlhovému resetu. Dovtedy má však kvantitatívne uvoľňovanie len málo negatívnych dôsledkov.
Vďaka nemu môže dôjsť k predĺženiu súčasného hospodárskeho cyklu, hoci sme už v jeho poslednej fáze. Kormidlo globálneho ekonomického rastu otočia čoskoro ďalšie faktory: fiškálne výdavky očakávané po voľbách do európskeho parlamentu tento rok, americké a japonské voľby v budúcom roku a storočnica Čínskej komunistickej strany v roku 2021.
Návrat k uvoľnenej monetárnej politike povzbudí dlhopisové a akciové trhy. V priebehu tohto roka očakávam aj výrazné oslabenie dolára. Svet slabý dolár potrebuje, aby mohol opäť prekvitať.
Nižšie výnosy znamenajú nižšie náklady na kapitál pre globálne spoločnosti a firmy rozvíjajúceho sa trhu. Štrukturálne oslabenie amerického dolára zas ukončí dlhé obdobie, kedy aktíva rozvíjajúcich sa trhov čelili nepríjemnému protivetru. Naopak podporí to komodity, od ktorých sú rozvíjajúce sa trhy závislé.
Najmä pre Čínu sa toho veľa mení. Trhy predpokladajú urovnanie obchodného sporu USA s Čínou. Dlhodobo očakávaný samit Trump – Xi sa však niekoľko krát odložil, čo môže v krátkodobom hľadisku trhy oslabiť. Je potrebné si uvedomiť, že trhy už dnes počítajú s tým, že k dohode naisto príde. Ak by sa tak nestalo, znamenalo by to pre akcie katastrofu. Mohli by klesnúť až na decembrové úrovne, dlhopisy by zdraželi, rovnako tak americký dolár.
V Číne vidíme okrem toho ďalšiu gravitačnú silu, ktorá pôsobí dlhodobo. Ide o medzigeneračný pohyb od ekonomiky pozitívnej obchodnej bilancie k negatívnemu saldu obchodnej výmeny. Tento posun je dôsledkom plánu spoliehať sa viac na domácu spotrebu než na export zo zahraničia. Znamená to koniec sedem percentného rastu čínskeho HDP z minulého roku.
Hlavný ekonóm Saxo Bank, Steen Jakobsen prognózoval koncom minulého roka, že čínske akcie dosiahli svoje dno a tento rok budú rásť. Tohtoročný prírastok Shanghai Composite Index o 30 percent tento predpoklad potvrdil.
Hoci u amerických akciových indexov nie sme od rekordných hodnôt veľmi vzdialení, šanghajský index je na úrovni 3100 bodov stále o zhruba 40 percent pod vrcholom 5180 bodov z roku 2015. Okrem toho nás čaká začlenenie množstva čínskych akcií do indexu rozvojových krajín MSCI, čo zvýši ich podiel z piatich na 20 percent.
Posilnenie čínskeho akciového trhu nám naznačuje, že čínska ekonomika má to najhoršie za sebou. V nasledujúcom štvrťroku tak môžeme vidieť niekoľko pozitívnych prekvapení. Čína sa otvára svetu, čo môže spôsobiť štrukturálny prílev kapitálu na jej akciové a dlhopisové trhy.
Kay van Petersen, globálny makro stratég Saxo Bank
