Globálny rast: Priemyselné krajiny zostávajú najdôležitejším motorom rastu
„Svetové hospodárstvo naposledy rástlo rýchlejšie, tento trend by mohol pokračovať aj po zvyšok roka. Výrazne znížené ceny surovín by mohli naštartovať celosvetovú spotrebu. Na druhej strane spôsobia ďalšie roztváranie nožníc medzi vývozcami a dovozcami surovín.
Podľa môjho odhadu však priemyselné krajiny zatiaľ zostanú najdôležitejším motorom rastu svetového hospodárstva. Celkový rast však bude skôr mierny. Dôvodom je okrem iného nízka inflácia. Keďže miera zvyšovania cien sa citeľne začne prejavovať asi až koncom roka, zotrvajú centrálne banky predbežne pri svojej uvoľnenej peňažnej politike. Zdrojom neistoty je Čína: nedostatočné resp. neprimerané stimulačné opatrenia by mohli urýchliť prepad a predstavovali by ďalší úder pre svetový obchod. To by zase mohlo spôsobiť nervozitu na finančných trhoch.
USA: Silný sektor služieb a aktivity na trhu s bývaním podporujú rast
Do konca roka by sa rast v USA mohol mierne zrýchliť. Situácia na pracovnom trhu sa postupne zlepšuje, hoci o niečo pomalšie. Pozitívne na rast vplýva aj silný sektor služieb a zvýšená aktivita na trhu s bývaním. Rovnako by sa mala opäť rozbehnúť aj spotreba.
Negatívne sa odrazia pretrvávajúce faktory v podobe silného dolára a slabého zahraničného dopytu. Nový pokles cien ropy zaťaží energetický sektor. V nasledujúcich mesiacoch nie je naďalej možné počítať s výraznou platovou a cenovou infláciou. Hrozí však, že americká centrálna banka zvýši úroky skôr, ako sa rast platov a inflácia výraznejšie prejavia v kladných číslach. Inflačný cieľ by sa tak mohol ďalej vzdialiť. Podľa môjho uváženia si aktuálne rámcové podmienky nutne nevyžadujú okamžité zvýšenie úrokov. Preto naďalej považujem sprísnenie úrokov v decembri za najpravdepodobnejší scenár.
Eurozóna: Tlak na stúpanie inflácie by mohol povoliť
Eurozóna sa celkovo zotavuje, pričom hospodárstvo v okrajových štátoch sa zotavuje rýchlejšie ako v kľúčových krajinách. S vyhliadkou predbežného riešenia gréckej krízy by malo po zvyšok roka dochádzať k miernemu oživovaniu rastu.
Na sile však postupne strácajú niektoré faktory, ktoré mali na zvyšovanie rastu doteraz pozitívny vplyv. Patrí k nim aj euro, ktoré za posledné mesiace z aprílového minima posilnilo približne o 5 %. Spolu s naďalej slabým zahraničným dopytom by to mohlo mať v nasledujúcich týždňoch negatívny vplyv na zotavujúci sa export. Postupne pravdepodobne povolí aj tlak na dvíhanie miery zvyšovania cien spojený so slabším eurom. V prípade, že sa presadia nízke ceny surovín, udrží to infláciu na uzde dlhšie. Nie je preto vylúčený prepad späť do deflácie.
Doteraz však nie sú prítomné konkrétne známky ochladzovania. Bez dodatočnej politickej podpory by sa však zotavovanie začiatkom roka 2016 mohlo zastaviť. Podľa môjho názoru Európska centrálna banka preto bude pokračovať v kvantitatívnom uvoľňovaní – prinajmenšom do septembra roku 2016. Možno bude dokonca nútená svoju podporu pre trhy zvýšiť resp. predĺžiť aj po uplynutí tohto obdobia, predovšetkým preto, lebo v ďalšom roku sa predpokladá opätovný návrat rizík súvisiacich so situáciou v Grécku.
Japonsko: Slabý zahraničný dopyt je záťažou pre aktivity v priemyselnej výrobe
V druhom kvartáli konjunktúra zdanlivo poľavila a tretí kvartál začal zdržanlivo. Napriek slabému jenu sa export výrazne nezotavil. Sú za tým štrukturálne dôvody, ktoré už celé roky ochromujú japonskú ekonomiku. Môže za to však aj slabý zahraničný dopyt, ktorý brzdí zahraničné hospodárstvo a tým aj aktivity v priemyselnej výrobe. Spotrebu budú pravdepodobne aj naďalej zaťažovať iba pomaly rastúce platy.
Japonská centrálna banka (Bank of Japan) nastavila kritériá pre ďalšie opatrenia menovej politiky pomerne vysoko, minimálne v oblasti inflácie. Nepredpokladám preto, že by nateraz pristúpila k znižovaniu úrokov, ale skôr počká, ako sa o niečo vyššie platy a nižšie ceny energií prejavia.
Čína: Na naštartovanie exportu je potrebná silnejšia devalvácia čínskeho jüanu
V Číne sa nedávno zhoršili podmienky pre financovanie podnikov, predovšetkým po raste čínskeho jüanu pred jeho znehodnotením z 11. augusta a v menšej miere po výpredaji na akciovom trhu. S ohľadom na podmienky financovania by tak devalvácia mohla byť celkom nápomocná. Aby sa citeľne odrazila v exporte, musela by však byť výraznejšia, pravdepodobne rádovo tak na úrovni 20 %. Ďalšia fiškálna podpora hospodárstva sa pravdepodobne bude aj naďalej odvíjať prostredníctvom rozvojových bánk China Development Bank a Agricultural Development Bank of China. Takýmto spôsobom sa obmedzí zadlženie obchodných bánk a iných finančných ústavov. Stimulačné opatrenia sú zdanlivo prejavom snáh Pekingu pokračovať v reformnom kurze a dosiahnuť udržateľný rast. Pre Ríšu stredu sú to dobré správy. Na druhej strane sa však zvyšuje závislosť vývoja rastu od politických chýb. Ako chybná by sa mohla ukázať aj pokračujúca devalvácia čínskeho jüanu. Na to si však budeme musieť počkať a bude to v konečnom dôsledku závisieť od vývoja v nasledujúcich dňoch a týždňoch. Riziká prevažujú rovnako ako doteraz. Rast trvale brzdia nadmerné kapacity, odtok kapitálu, klesajúca konkurencieschopnosť, protikorupčná kampaň a ďalšie reformné snahy.
Rozvíjajúce sa ekonomiky: oživovanie hospodárstva zaťažujú nízke ceny surovín, rastúce úroky a ochladenie konjunktúry v Číne
Zotavovanie rozvíjajúcich sa ekonomík postupuje iba pomaly. Dôvodom sú nízke ceny surovín, rastúce reálne úroky a ochladenie konjunktúry v Číne. V Brazílii a Rusku sa recesia prehĺbila. Určitá stabilizácia v Číne, stabilizácia cien surovín a mierne zvýšenie rastu v priemyselných krajinách by mohli napomôcť pri vytváraní podmienok na zotavenie rozvíjajúcich sa ekonomík. Prvé dva faktory sa však pravdepodobne tak skoro nedostavia a tretí bude pravdepodobne nedostatočný. Ústrednou otázkou je, či sa v rozvíjajúcich ekonomikách dokáže vzostup upevniť skôr, ako americká centrálna banka pristúpi k zmene úrokov. Ak sa to podarí, mohlo by to obmedziť negatívne vplyvy. Zostáva však otázne, či sa najnáchylnejšie krajiny ako Turecko, Južná Afrika a Brazília v nasledujúcich mesiacoch dostatočne vyzbroja proti stúpajúcim úrokom, aby zmenu úrokovej sadzby zo strany americkej centrálnej banky prečkali relatívne bez ujmy.“
Autor: Anna Stupnytska, národohospodárka vo Fidelity Worldwide Investment
