Ekonomika Európskej únie sa s dôsledkami vojny v Iráne vyrovnáva lepšie, než sa pôvodne očakávalo. Európska komisia preto vo svojej jesennej prognóze zvýšila odhad hospodárskeho rastu na tento rok z pôvodných 1,1 % na 1,4 %. Dobré správy však kazí inflácia, ktorú budú aj naďalej tlačiť nahor vysoké ceny energií. Informuje o tom server Euronews.
Inflácia v EÚ by mala tento rok dosiahnuť priemerne 3,3 % a v roku 2027 zostať na úrovni 3,2 %. To je výrazne viac, ako Komisia očakávala ešte na jar. V eurozóne sa inflácia v októbri vyšplhala na 4 %, čo predstavuje trojročné maximum.
Vyššie ceny energií sa postupne premietnu aj do účtov domácností za plyn a elektrinu. Zdražovať by mali aj potraviny, ktorých inflácia môže v budúcom roku dosiahnuť približne 3 %. Dôvodom sú nepriaznivé podmienky pre poľnohospodárov a rastúce ceny hnojív.
Komisia však pripúšťa, že jej prognóza môže byť príliš pesimistická. Ceny ropy a plynu totiž od konca októbra klesli približne o 20 %. Ak sa tento trend udrží, inflácia v budúcom roku by mohla byť asi o 0,25 percentuálneho bodu nižšia.
K hospodárskemu rastu výrazne prispel export, najmä vďaka celosvetovému dopytu po technológiách pre dátové centrá umelej inteligencie a energetické siete. Ekonomika eurozóny by mala tento aj budúci rok vzrásť o 1,2 %, čo je viac ako pôvodne očakávaných 0,9 %.
Medzi najväčšími ekonomikami eurozóny by malo najrýchlejšie rásť Španielsko (2,6 %), nasledované Nemeckom (1,3 %) a Talianskom (1 %). Francúzsko výrazne zaostáva s očakávaným rastom len 0,4 %.
Problémom zostávajú aj verejné financie. Rozpočtový deficit EÚ by mal tento rok vzrásť z 3,1 % na 3,6 % HDP. Verejný dlh by sa mal do roku 2028 zvýšiť na 85,6 % HDP, pričom rastúce úrokové náklady a vyššie výdavky na obranu vytvárajú na vlády čoraz väčší tlak.
Trh práce zatiaľ zostáva pomerne odolný. EÚ by mala tento rok vytvoriť približne 800-tisíc pracovných miest a nezamestnanosť sa drží tesne nad 6 %. Zamestnanci však budú pociťovať slabší rast príjmov. Reálne mzdy by mali v tomto aj budúcom roku vzrásť len o 0,6 %, pričom v ôsmich krajinách vrátane Španielska a Talianska sa očakáva ich pokles.
Podľa eurokomisára Valdisa Dombrovskisa je preto potrebné, aby vlády pristupovali k verejným financiám zodpovedne. Európsku ekonomiku síce zatiaľ charakterizuje odolnosť, no vysoké ceny energií, inflácia a rastúce náklady na obsluhu dlhu zostávajú významnými rizikami.








