Slovenská ekonomika čelí v roku 2025 citeľnému spomaleniu, ktoré odráža kombináciu nepriaznivého vonkajšieho prostredia a vnútorných výziev. Podľa jesennej predikcie Národnej banky Slovenska (NBS) by hospodársky rast mal v tomto roku dosiahnuť iba 0,8 %, pričom v budúcom roku sa očakáva ďalšie spomalenie na 0,5 %. Ešte v polovici roka pritom centrálna banka predpokladala podstatne rýchlejší rast na úrovni 1,2 % a 1,6 %.
Guvernér NBS Peter Kažimír uviedol, že ekonomiku brzdí oslabený zahraničný dopyt a konsolidácia verejných financií. Inflácia by mala v tomto roku dosiahnuť približne 4,2 % a v budúcom klesnúť na 3,6 %, no klesajúci efekt daňových zmien bude kompenzovaný drahšími energiami a ústupom štátnych dotácií. Na trhu práce, ktorý bol doteraz oporou hospodárstva, sa očakáva strata približne 30-tisíc pracovných miest.
Slabnúcu dynamiku potvrdzujú aj indikátory podnikateľskej dôvery. Už počas leta firmy hlásili pokles objednávok a nárast zásob hotových výrobkov, čo signalizovalo problémy v odvetviach, ako je textilný či chemický priemysel. Zároveň sa zhoršili očakávania v oblasti zamestnanosti aj predajných cien, keď podniky začali počítať s utlmením dopytu.
Na jeseň sa nálada ešte viac prepadla. Firmy z automobilového a farmaceutického sektora znížili svoje výrobné plány, v chemickom priemysle prevládol pesimizmus a úroveň objednávok zostala slabá. Podniky navyše hlásili opätovný rast zásob, čo naznačuje, že trh nedokáže absorbovať produkciu v očakávanom objeme (TradingView).
Odlišnejší pohľad priniesla ešte OECD vo svojej júnovej prognóze, podľa ktorej mala slovenská ekonomika pokračovať v miernom raste. Organizácia vtedy upozorňovala na riziká spojené s obchodnými bariérami, slabou spotrebiteľskou dôverou a nedostatkom pracovnej sily, no zároveň očakávala podporu zo zrýchleného čerpania fondov EÚ (OECD). Aktuálnejšie odhady NBS však ukazujú, že tieto očakávania boli príliš optimistické – kým OECD ešte rátala s rastom, dnes už centrálna banka hovorí o praktickej stagnácii. To naznačuje, že slovenská ekonomika stojí pred jedným z najnáročnejších období za posledné roky, pričom kľúčovým faktorom zostáva slabý výkon priemyslu a pokračujúca neistota na zahraničných trhoch.
Pre investorov to znamená prostredie zvýšenej opatrnosti. Očakávané utlmenie hospodárskej aktivity môže negatívne vplývať na firemné zisky a záujem o nové investície, čo znižuje atraktivitu akciového trhu. Naopak, rastúca neistota môže podporiť dopyt po bezpečnejších aktívach, ako sú štátne dlhopisy. Slovensko tak vstupuje do obdobia, kedy bude kľúčové nielen zvládnuť konsolidáciu verejných financií, ale aj udržať dôveru domácich i zahraničných investorov.
