Francúzsko sa ocitlo v podobnej situácii, v akej bolo kedysi Taliansko – čelí politickým nepokojom a kritike za vysoký deficit. Kým taliansky deficit predstavuje 3,4 % HDP, Francúzsko sa v roku 2024 dostalo až na 5,8 % HDP, hoci má nižší celkový dlh (113 % HDP vs. 135 %). Francúzsky premiér Francois Bayrou preto vyhlásil hlasovanie o dôvere vláde a snaží sa presadiť rozpočet na rok 2026 so škrtmi vo výške 44 miliárd eur. Týmto krokom chce znížiť deficit na 4,6 %, čo je však stále nad úrovňou požadovaných kritérií Európskej únie.
Vážna politická kríza
Francúzsko čelí vážnej politickej aj fiškálnej kríze. Bayrou označil hlasovanie o dôvere za „existenciálny moment“ a ak jeho menšinová vláda tento stav „neustojí“, pôjde už o piatu výmenu premiéra za menej než dva roky.
Zatiaľ čo Taliansko po nástupe Giorgii Meloniovej zažíva stabilnejšie obdobie a postupuje pri znižovaní deficitu, Francúzsko stále nemá plán, ako deficit skrotiť. Ekonómovia Nomury varujú, že francúzska trajektória je krehká a pád vlády by situáciu ešte zhoršil. „Trajektória francúzskeho deficitu je však krehká a pravdepodobný pád Bayrouovej vlády ilustruje výzvu, pred ktorou Francúzsko stojí pri obmedzovaní svojich výdavkov,“ uviedli vo svojej analýze ekonómovia spoločnosti Nomura.
Premiér Bayrou má len pár dní na dosiahnutie dohody o rozpočte, no ľavica (Nová ľudová fronta) aj pravica (Národné zhromaždenie), odmietajú podporiť jeho vládu. Sporné škrty, zvýšenie daní a nepopulárny návrh na zrušenie dvoch sviatkov vyvolali odpor verejnosti aj politikov. Podľa Nomury hrozí, že rozpočet na rok 2026 nebude schválený, čo povedie k zmrazeniu výdavkov a ešte vyššiemu deficitu. Udržateľnosť francúzskeho dlhu sa tak stáva vážnym problémom. „Vzhľadom na očakávaný pád Bayrouovej vlády a pravdepodobnosť, že parlament tento rok neschváli rozpočet na rok 2026, bude rozpočet na rok 2025 pravdepodobne zmrazený v nominálnom vyjadrení, čo by znamenalo mierne vyšší deficit v roku 2026 ako percento HDP, než predpokladá Európska komisia,“ tvrdia ekonómovia Nomury.
Perspektíva ďalšieho pádu vlády vo Francúzsku a pretrvávajúce nezhody ohľadom rozpočtu na rok 2026, je pre analytikov nepovzbudivá. Pád Bayrouovej vlády by znamenal, že prezident Macron bude musieť menovať už piateho premiéra za 21 mesiacov. Medzi možnými nástupcami sa spomínajú ministri Lecornu, Darmanin a Lombard.
Finančné trhy sú nervózne
Politická neistota vyvoláva nervozitu aj na finančných trhoch: výnos francúzskych 30-ročných dlhopisov vyskočil nad 4,5 %, čo je najviac od dlhovej krízy v roku 2011. Vývoj signalizuje rastúce obavy investorov o budúcnosť francúzskych financií. „Francúzsko, ktoré už čelí bezprecedentnému tlaku zo strany finančných trhov, bude budúci týždeň predmetom žalostného verejného divadla,“ komentoval Mujtaba Rahman, riaditeľ európskej pobočky Eurasia Group.
