Firma Albemarle, ktorá je najväčšou spoločnosťou na ťažbu lítia vo svete očakáva, že globálny dopyt po tejto komodite bude v nasledujúcich rokoch naďalej prevyšovať ponuku. Do roku 2030 by sa mal dopyt po lítiu viac ako zdvojnásobiť a to z úrovne 1,8 milióna metrických ton v roku 2025 na 3,7 milióna metrických ton v roku 2030.
Cena uhličitanu lítneho vzrástla od roku 2020 až o 1 078 %, pričom svoj doterajší vrchol dosiahla v novembri 2022. Odvtedy síce jeho cena poklesla o viac ako 70 %, ale obavy o stabilitu dodávok nezmizli, nakoľko polovica dnešnej produkcie lítia pochádza z oblastí s vysokou úrovňou tzv. vodného stresu. Jessica Amir, trhová strategička Saxo Bank vysvetľuje: „Zdá sa, že trh zvažuje obavy z nadmernej ponuky a čaká na zvýšenie dopytu po elektromobiloch a na zmiernenie obáv z recesie,“
Lítium, prezývané aj „biele zlato“ je kľúčovou komoditou pre výrobu nabíjateľných batérií pre elektrické vozidlá, hybridy, notebooky a mobilné telefóny. Rovnako sa ale napríklad využíva v medicíne v liečbe bipolárnej poruchy. Automobilky preferujú lítium-iónové batérie, pretože majú nízku hmotnosť, vysokú hustotu a majú schopnosť rýchlo sa dobíjať. Cena lítiovej batérie predstavuje v súčasnosti až 40% z výrobnej ceny elektromobilu. Aj z toho dôvodu je pre výrobcov elektromobilov kľúčové, aby našli lacnejšie alternatívy.
Ako uvádza odborníčka Saxo Bank, dopyt po lítiu v súčasnosti podporuje najmä tlak na nulové emisie z dopravy. Medzinárodná agentúra pre energiu (IEA), ktorú tvorí približne 31 krajín vrátane Spojeného kráľovstva, Dánska, Spojených štátov, Japonska a Austrálie má za cieľ dosiahnuť nulové emisie do roku 2050. V nadväznosti na to viaceré krajiny oznámili termín, odkedy sa nebudú môcť predávať nové vozidlá so spaľovacím motorom. V niektorých štátoch, vrátane Nórska či Južnej Kórei je to od roku 2025, v Dánsku, Holandksu, Švédsku, Indii, vo Veľkej Britácii, na Novom Zélande a Japonsku o 5 rokov neskôr.
Automobilky preto postupne ukončujú predaj týchto áut. Napríklad Ford, Mercedes, GM, Volvo, Mercedes-Benz, BYD a Jaguar Land Rover zastavia ich produkciu od roku 2040. „Očakáva sa, že svetoví výrobcovia automobilov minú do roku 2030 na elektrické vozidlá a batérie až 515 miliárd dolárov, pričom asi tretina z toho pôjde na nákup komponentov batérií a výrobu batérií. Približne polovica investícií od európskych výrobcov automobilov bude pritom pochádzať z vrecka nemeckého Volkswagenu, ktorý plánuje minúť 112 miliárd dolárov,“ hovorí Jessica Amir.
Krajiny podporujú kúpu elektromobilov rôznymi stimulmi, čo zároveň vedie k zvýšeniu dopytu po lítiu. Medzi tieto krajiny patria USA, Kanada, Nemecko, Nórsko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Nový Zéland a Čína. Vlády poskytujú stimuly aj pre samotných výrobcov. Napríklad v USA je súčasťou protiinflačného zákona aj poskytnutie daňových kreditov pre výrobcov elektromobilov. Využiť ich môžu na výrobu elektromobilov, batérií pre elektromobily a výstavbu nových výrobných zariadení pre elektromobily. Zákon tiež ponúka granty na nové a existujúce zariadenia EV, či obstaranie vozidiel s nulovými emisiami pre verejnú dopravu a federálny vozový park.
Dopyt po lítiu poháňajú aj inovácie a konkurencia. Napríklad Južná Kórea plánuje do roku 2030 investovať 15 miliárd dolárov do komercializácie prvých pevných batérií, ktoré môžu pomôcť znížiť uhlíkovú stopu elektrobatérií až o dve pätiny. Táto technológia sľubuje, že batérie dokážu uložiť viac energie s menším množstvom materiálu. Sú tiež ľahšie a rýchlejšie sa nabíjajú. „Pevné batérie by mohli vyžadovať až o 35 % viac lítia ako súčasná lítium-iónová technológia, ale oveľa menej grafitu a kobaltu,“ dodáva J. Amir.
