Kým niektoré centrálne banky zlato nakupujú, iné sa rozhodli časť svojich zásob predať. Ako informuje server Euronews, Rusko predáva zlato už od začiatku roka. V septembri znížilo svoje zásoby približne o 6,2 tony a celkovo tak od januára predalo už okolo 62 ton drahého kovu.
Rusko sa zlata takýmto tempom zbavuje len výnimočne. Naposledy vo veľkom predávalo svoje zásoby v roku 1998, keď za tri mesiace uvoľnilo z rezerv až 118 ton drahého kovu.
Rusko predáva, Čína nakupuje
Za ruským predajom zlata treba hľadať najmä problémy so štátnym rozpočtom. Vojna na Ukrajine stojí veľa peňazí a Moskva potrebuje financovať aj rastúce výdavky na obranu.
Adam Stroniawski, generálny riaditeľ poľskej spoločnosti Mennica Skarbowa, ktorá obchoduje s drahými kovmi, pre Euronews uviedol, že Rusko predáva zlato mimo londýnskeho trhu. Časť obchodov sa podľa neho uskutočňuje cez Hongkong, pričom významným kupcom je čínska centrálna banka.
Inými slovami, Rusko sa zlata zbavuje, no na druhej strane je stále niekto, kto ho chce kúpiť. Aj preto by tieto predaje nemuseli výraznejšie rozhýbať svetovú cenu zlata.
Kazachstan chce využiť vysoké ceny
Podobným smerom sa vydáva aj Kazachstan. Ten pritom ešte počas prvých ôsmich mesiacov roka 2026 patril medzi najväčších kupcov zlata na svete. Teraz plánuje časť svojich zásob predať. Cieľom je znížiť podiel zlata na celkových rezervách z približne 78 % na 75 % do konca roka.
Krajina, ktorá zlato roky nakupovala, sa ho zrazu začína zbavovať. Nemusí to však znamenať, že na drahý kov zanevrela. Podľa Stroniawského môže Kazachstan potrebovať peniaze na pokrytie rozpočtových výdavkov alebo sa jednoducho rozhodol využiť rast ceny zlata a časť ziskov premeniť na hotovosť. Keď niekto nakupuje zlato dlhé roky a jeho cena výrazne stúpne, predaj časti zásob môže byť celkom logickým krokom.
Začnú centrálne banky zlato predávať vo veľkom?
Keď veľkí hráči začnú predávať, prirodzene vzniká otázka, či sa k nim nepridajú aj ďalší. Mohlo by sa to týkať napríklad Poľska, ktoré v posledných rokoch nakupovalo zlato vo veľkom. Podľa Stroniawského však predaj poľských rezerv v najbližšom období veľmi pravdepodobný nie je. Poľská centrálna banka totiž zlato vníma ako dôležitú súčasť finančných rezerv krajiny, nielen ako investíciu, na ktorej možno zarobiť.
Poľsko sa už približuje k svojmu cieľu, ktorým je 700 ton zlata. To však nemusí znamenať, že následne prestane nakupovať. Veľké zlaté rezervy môžu krajine pomáhať zvyšovať dôveryhodnosť na finančných trhoch a podporovať stabilitu meny. Zlato je pre centrálnu banku určitým finančným vankúšom, ktorý môže byť užitočný najmä v neistých časoch.
Nákupy centrálnych bánk nezaručujú ďalší rast ceny zlata
Nákupy centrálnych bánk síce podporujú dopyt po zlate, no automaticky neznamenajú, že jeho cena bude ďalej rásť. Do hry vstupujú aj úrokové sadzby, nálada investorov či geopolitická situácia. Tieto faktory môžu rast ceny zlata spomaliť alebo dokonca otočiť jeho smer.
„To, že centrálne banky nakupujú zlato, ešte neznamená, že jeho cena musí naďalej rásť. Ich vplyv môžu vyvážiť aj ďalšie faktory,“ vysvetľuje Rick Kanda, výkonný riaditeľ spoločnosti The Gold Bullion Company. Zároveň však dodáva, že stály záujem centrálnych bánk môže pomáhať udržiavať cenu zlata na vyšších úrovniach z dlhodobého hľadiska.
Zdroje: euronews.com; mining.com
