Keď spoločnosť Saxo Bank zverejnila svoj výhľad na rok 2023, nebola to jedna z prognóz, ktorá by očakávala recesiu, pretože úroveň úverov vstupujúcich do ekonomiky nezodpovedala recesii. V štvrtom kvartáli 2022 sa komerčné a priemyselné úvery (kľúčový barometer ekonomického rastu) zvýšili medziročne o 11,5 % a v reálnom vyjadrení to bolo 5,05 %. „Našou základnou tézou bolo, že ekonomika smeruje do obdobia rýchlo oscilujúcich expanzií a kontrakcií, rast sa možno zmierni a hoci nezamestnanosť stúpa, je stále nízka. Ale veci sa menia,“ uvádza Saxo Bank vo svojom výhľade na 2. kvartál.
Americké banky s nedostatkom hotovosti si požičali veľké množstvo peňazí od americkej centrálnej banky. „Neveríme však, že veľa z týchto peňazí skončí v podobe nových úverov. Hlavným makroekonomickým rizikom v súčasnosti preto je, že sa rast úverov spomalí. Vo vysoko zadlženom hospodárstve, ako je aj americké, je pre hospodársky rast potrebný neustály prílev úverov,“ vysvetľuje zvýšené riziko recesie makroekonomický stratég Saxo Bank Christopher Dembik. V USA, kde kapitálové trhy zohrávajú pri úverovaní kľúčovú úlohu, banky stále dodávajú približne 40 % súkromných úverov. Sprísňovanie podmienok zo strany bánk je preto veľkým problémom najmä pre malé a stredné podniky. „Stále si myslíme, že je príliš skoro hovoriť o recesii v USA. No nová dynamika prináša riziko, že prípadnú recesiu prudko posunie vpred,“ hovorí odborník Saxo Bank.
Na čo si dať pozor?
Podľa Dembika je miera neistoty nezvyčajne vysoká. Účastníci trhu musia preto sledovať vplyv napätia na úverové podmienky a hlbšie štrukturálne nedostatky menších bánk, najmä pokiaľ ide o komerčné nehnuteľnosti. „Toto je potenciálny slon v porceláne v USA. Menšie banky, ktoré nepatria medzi 25 najväčších, sa podieľajú na úveroch na komerčné nehnuteľnosti až 67 %. Podľa Medzinárodného menového fondu dosahuje objem pôžičiek pre sektor komerčných nehnuteľností od menších amerických bánk až 2 bilióny dolárov. „Problém je v tom, že Covid zmenil svet práce. Približne 50 % zamestnancov sa nevrátilo do práce na plný úväzok a keďže nájomné zmluvy treba obnovovať, je tu obrovské riziko, že si to mnohí nebudú môcť dovoliť, takže v bankách zostane dlhý rad nesplácaných úverov,“ vysvetľuje makroekonóm.
Ako hovorí, problémy má aj Európa, no tie sú zatiaľ menej závažné. Vyššie úrokové sadzby a nižšia cenová dostupnosť nehnuteľností však majú rovnako destabilizačný vplyv na finančné a makroekonomické prostredie. Vplyv rastúcich úrokových sadzieb je najviac cítiť v krajinách, kde sú hypotekárne úvery fixované s variabilnými sadzbami, čo je väčšina Európy. V Grécku pribúdajú exekúcie, vo Švédsku prechádza trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami jedným z najhorších poklesov vo svetovom meradle. V minulom roku došlo k vymazaniu 16 % hodnoty nehnuteľností po tom, ako sa vyššie sadzby premietli do hypoték. A ešte nie je koniec. Švédska centrálna banka Riksbank očakáva, že pokles dosiahne až 20 % z maxima spred roka. V Spojenom kráľovstve klesá počet schválených hypoték. Podľa Národného štatistického úradu stúpli k decembru 2022 mesačné náklady na novú hypotéku pre priemerný radový dom o 61 % a stále rastú. „Na posúdenie presných makrodôsledkov týchto rizík je ešte príliš skoro. To sa ukáže až po mesiacoch. Isté však je, že to neveští nič dobré a že makroekonomický výhľad je znepokojivejší ako pred niekoľkými týždňami,“ dodáva Ch. Dembik.
