Ako vyplýva z prieskumu medzi ekonómami, ktorých oslovil britský denník Financial Times, ekonomika eurozóny v budúcom roku klesne, keďže vysoká inflácia a potenciálne riziká na trhu s energiami ochromia hospodársku aktivitu.
Takmer 90 percent z 37 oslovených ekonómov si myslí, že eurozóna sa už nachádza v ekonomickej recesii a väčšina predpovedá, že hrubý domáci produkt eurozóny zaznamená v roku 2023 pokles. Ako uviedla ekonómka Morgan Stanley Chiara Zangarelli, kľúčovým rizikom zostáva trh s plynom v Európe. „Dodatočné prerušenia dodávok alebo obzvlášť studená zima by mohli viesť k ďalšiemu napätiu a opätovnému rastu cien,“ dodala Zangarelli.
Väčšina oslovených ekonómov si myslí, že Európa má za sebou najhoršiu energetickú krízu, ktorú vyvolala ruská invázia na Ukrajinu. Mierna jeseň umožnila zásobníkom zemného plynu zostať blízko plnej kapacity.
Európskym krajinám sa podarilo znížiť svoju závislosť na ruskom plyne tým, že sa obrátili na Nórsko, USA a Blízky východ spolu s prechodom na alternatívne zdroje energie. Ekonómovia však varujú, že bez ruských dodávok bude oveľa ťažšie naplniť dôležité európske zásobníky plynu pred budúcou zimou.
Ekonómovia oslovení denníkom Financial Times predpovedajú, že ekonomika eurozóny sa v budúcom roku zníži o necelých 0,01 percenta. To je pesimistickejšia prognóza ako predpoveď Európskej komisie a Európskej centrálnej banky (ECB), podľa ktorých ekonomika eurozóny v budúcom roku porastie o 0,3 percenta a 0,5 percenta.
