Niet návratu k starému fungovaniu sveta, prichádza nová paradigma

Saxo Bank vo svojom výhľade na 2. štvrťrok očakáva, že sme svedkami konca doterajšej paradigmy, ktorá formovala finančné trhy od roku 1998. Dvojitý šok pochádzajúci z pandémie a ruskej invázie na Ukrajinu zmenil priority v oblasti  fiškálnej a menovej politiky a tiež geopoliticky tak v USA, ako aj v Európe. Prinesie to zvýšenie výdavkov do energetickej infraštruktúry, obrany, ale aj diverzifikáciu dodávateľského reťazca s cieľom odstrániť jednotlivé body zlyhania v strategických odvetviach. Rovnako to otočí záporné úrokové sadzby a nasmeruje globálnu ekonomiku k vyššej produktivite, odklonu od krátkodobých ziskov smerom k hmotným aktívam, infraštruktúre a opätovnému potvrdeniu spoločenskej zmluvy. Pripútajte sa, pretože rok 2022 bude pre globálne trhy divokou jazdou!

Globálna ekonomika utrpela za dva krátke roky dva obrovské šoky: pandémiu covidu a vojnu na Ukrajine. Obidva budú mať podľa Saxo bank obrovský vplyv na trhy a najmä na hospodársku politiku, nakoľko určili nové geopolitické priority. Odhalili najslabšie miesta v až príliš vyladenej globalizovanej ekonomike. „Časy neustále klesajúcich reálnych úrokových sadzieb a tlačenia peňazí sú dávno preč. Nahradiť ich má nový rast produktivity, keďže ekonomickú agendu presúvame na lepšie a racionálnejšie miesta, a to napriek príšerným humanitárnym správam, ktoré dostávame z vojny na Ukrajine každý deň,“ hovorí Steen Jakobsen, vedúci ekonóm Saxo Bank.

Východiskom pre zmenu paradigmy je, že fiškálne obmedzenia, ktoré boli ústredným predpokladom globálnej hospodárskej politiky od 90. rokov 20. storočia, sú teraz preč. Posun bol obrovský už počas pandémie, no najvýraznejšie to bolo možné vidieť v prípade nemeckej reakcie na vojnu na Ukrajine. Kancelár Scholz vo svojom prejave takpovediac vyhodil z okna desaťročia fiškálnej ortodoxie, čím zaviazal Nemecko k novým masívnym výdavkom na obranu a diverzifikáciu dovozu energií.

Šéfekonóm Saxo bank čakáva, že vďaka svojmu novému zameraniu bude Nemecko v najbližších troch rokoch lídrom v oblasti digitálnych technológií a komunikácii. Jednoducho preto, že musí, ak chce optimalizovať obrannú infraštruktúru. „Teraz nám potrubím tečie plná moc vlády, čím sa končí éra, keď bremeno hospodárskeho rastu spočívalo výlučne na súkromnom sektore,“ poznamenáva Jakobsen. Dodáva, že to nie je žiadnym požehnaním, nakoľko to spôsobí ďalšie deficity. Vníma však aj očakávaný pozitívny vplyv na inovačný potenciál ekonomík. „Som presvedčený, že táto zmena paradigmy od orientácie na krátkodobú ziskovosť k strategickej odolnosti a v neposlednom rade od neproduktívneho k produktívnemu, nielenže zanechá ekonomiku v lepšom stave, ale z dlhodobého hľadiska zníži aj inflačné riziká,“ dodáva.

Veľa ľudí si to možno neuvedomuje, ale pád Berlínskeho múru v roku 1989 so sebou priniesol kolaps nielen vojenských výdavkov, ale aj základného výskumu. Okrem toho sa v súkromnom sektore pozornosť presunula na optimalizáciu krátkodobých výnosov. „Strategické ciele si teraz vynútia investície do dlhodobého plánovania a s ním aj základného výskumu. Ten bude prínosom aj pre súkromný sektor tak z hľadiska toku investičných prostriedkov, tak aj inovácií,“ očakáva odborník Saxo Bank.

Súčasnú situáciu, kedy Fed iniciuje cyklus zvyšovania úrokových sadzieb napriek tomu, že akciové trhy v USA sú pod silným tlakom a inflácia dosahuje 40-ročné maximum považuje Saxo Bank za najvýznamnejší míľnik pre geopolitiku a trhy minimálne od pádu Berlínskeho múru v roku 1989 a vstupu Číny do WTO v roku 2001.

Pád Berlínskeho múru aj vstup Číny do WTO boli v skutočnosti arbitrážou nákladov na prácu a energie. Pád Berlínskeho múru vytvoril väčší svet s menšími obchodnými hranicami a lacnejšou pracovnou silou a prijatie Číny do WTO to posunulo ešte o krok ďalej, pridalo ešte viac lacnej pracovnej sily a lacnej energie. Potenciálne zisky z týchto nových síl boli podľa Saxo Bank už pred Covidom značne oslabené. Produktivita klesala v dôsledku nadmerného financovania, neustáleho naháňania sa za krátkodobými ziskami, „zombifikácie“ firiem: to všetko sú znaky negatívnych reálnych sadzieb. „Šoky na strane ponuky – Covid a vojna na Ukrajine len urýchlili cestu k vyššej produktivite,“ hovorí Jakobsen.

Upozorňuje však, že to nebude ľahká cesta. „Pravdepodobne som jeden z prvých, čo predpovedá tento nevyhnutný posun a obávam sa, že „hra“ skončí neúprosnou infláciou, kým sa dostaneme do bodu, ktorý prinesie potrebný obrat. Centrálne banky nielenže meškajú na túto párty, ale možno úplne premeškali príležitosť na zníženie inflácie v strednodobom horizonte,“ hovorí. Teraz je podľa neho nevyhnutné, aby centrálne banky infláciu prestali naháňať a predbehli ju.

Trh dúfa, že to skončí, keď začne deštrukcia dopytu. Jakobsen sa však pýta, ako by mohlo? „Akcie sú stále nadhodnotené, ceny bývania na historických maximách, rovnako ako ceny umenia, kvalitných hodiniek a v neposlednom rade aj sporiace a investičné účty priemerného investora. „A ako by to nestačilo, vlády sa teraz snažia znížiť náklady najchudobnejších domácností na energie. Robia to s dobrým úmyslom, ale z dlhodobého hľadiska je to neproduktívne, keďže dopyt zostáva vysoký a energie budú ešte drahšie, “ hovorí a dodáva, že je  najväčší optimista za 35 rokov v biznise, ale z jediného dôvodu: „Nemyslím si, že to ešte môže byť oveľa horšie“.

Hlavný ekonóm Saxo Bank
Zdieľať