Víťazom odklonu od globalizácie je Vietnam

Larry Fink, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ spoločnosti BlackRock, minulý týždeň povedal, že vojna na Ukrajine znamená koniec globalizácie. S týmto postrehom však podľa názoru Petra Garnryho zo Saxo Bank mešká už 14 rokov. „V roku 2008 dosiahol podiel svetového obchodu na globálnej ekonomike historické maximum. Pri pohľade späť to bol dôležitý signál, ktorý tak trochu zanikol v hluku okolo finančnej krízy, krízy eura a rokov anemického rastu vo vyspelom svete. Čína bola na vzostupe a vďaka obrovským domácim stimulom vytiahla svet z ekonomického prepadu v roku 2009, no domino už bolo v pohybe. Od roku 2013 svetová ekonomika začala prestavovať globálne dodávateľské reťazce,“ hovorí Garnry.

V Číne vzrástli mzdy medzi rokmi 1989 až 2013 ročne o 15 % a od roku 2013 o takmer 10%, čo začalo narúšať konkurenčnú výhodu krajiny v ľahkom priemysle. Krajina strácala podiel na trhu v prospech krajín ako Vietnam, India a Mexiko. To viedlo k politike transformácie Číny z exportne orientovanej ekonomiky na ekonomiku orientovanú viac na domácu spotrebu. Nedávno Čína túto stratégiu ešte vylepšila s cieľom vyššej sebestačnosti aj vo výrobe pokročilých priemyselných komponentov.

Od roku 2013 začali firmy v USA a Európe pomaly diverzifikovať svoju výrobnú sieť a presúvali ľahkú výrobu z Číny preč. Keď v roku 2016 vyhral prezidentské voľby v USA Donald Trump a vyostril obchodnú vojnu s Čínou, v skutočnosti len urýchlil už rozbehnutú zmenu. V novembri 2017 na summite APEC sa Trump vyjadril v prospech mierového, prosperujúceho a slobodného indo-pacifického regiónu. Prejav vyvolal v Pekingu poplach a Čína podľa toho upravila svoje plány. „Od tohto prejavu sa prestavba globálnej ekonomiky ďalej zrýchlila,“ komentuje odborník Saxo Bank.

Pandémia a vojna na Ukrajine sú raketovým palivom pre deglobalizáciu

Pandémia firmám ukázala, že prehnaný dôraz na nadmernú optimalizáciu dodávateľských reťazcov, just-in-time a nízke zásoby priniesol malé zisky v porovnaní s tým, čo stratili počas pandémie. Čínska politika nulovej tolerancie Covidu spôsobuje už dva roky vážne obmedzenia dodávok a lockdowny ukázali, prečo je riskantnou hrou staviť celú produkciu na jednu továreň, či krajinu. „Novým heslom pre firmy sa preto stáva odolnosť,“ vysvetľuje P. Garnry.

Práve v čase, keď sa svet spamätával z pandémie, sa Rusko rozhodlo napadnúť Ukrajinu a rozpútalo tak ďalšie kolo nestability, keďže globálne komoditné trhy sa zmietajú v chaose, počnúc dodávkami kovov až po pšenicu. 24. február 2022, kedy ruské tanky prekročili hranice Ukrajiny, sa podľa odborníka Saxo Bank navždy zapíše do histórie ako kľúčový dátum, ktorý urýchlil nové podoby pre technológie, národné stratégie a globálne dodávateľské reťazce. „Celé roky predstierame, že globalizácia, ktorú sme sa v 80-tych rokoch rozhodli vytvoriť, urýchlená prijatím Číny do WTO v roku 2001, je nedotknuteľná  a životaschopná. Udalosti v posledných dvoch rokov urýchlili obrovské zmeny vo svete , ktorých veľkým víťazom je Vietnam,“ hovorí Peter Garnry. Okrem Vietnamu sú to ešte India a Mexiko.

Podľa Observatory of Economic Complexity (OEC) smerovalo v roku 2020 do USA až 25,6 % celkového exportu Vietnamu, kým v roku 2013 to bolo len 17,3 %. Čína predstavuje podiel 16,5 % vietnamského exportu, čo potvrdzuje, že Vietnam sa stáva pre tieto krajiny kľúčovým dodávateľom komponentov telekomunikačných zariadení, integrovaných obvodov, telefónov, obuvi, odevov a nábytku.

Zdroj: OEC

Akciový analytik Saxo Bank
Zdieľať