Nejednotná energetická politika Európy viedla ku kríze národnej bezpečnosti, ktorú musí teraz Európa riešiť najrýchlejšie ako vie. Zo všetkých možností vrátane uhlia, jadra, slnka a vetra je uhlie najrýchlejším spôsobom, ako prejsť od plynu v elektrárňach. Prechod z plynu na uhlie je však silnou ranou pre životné prostredie a európsky sen o zelenej transformácii. Technológia zachytávania uhlíka (carbon capture storage CCS) však rýchlo napreduje a Európa by sa mohla vrátiť späť k uhliu pod podmienkou, že ho skombinuje s CCS a vytvorí tak nové priemyselné odvetvie.
Všetky možnosti sú na stole
Aktuálny vývoj je pre Európu existenčný. Obranná a energetická politika sa posunula zo stavu nekoordinovanosti medzi európskymi krajinami na nadnárodnú úroveň. „Závislosť Európy od ruského plynu a ropy oslabila európsku vojenskú flexibilitu. To je príčina, prečo sa energetická politika Európy v najbližších rokoch od základu zmení,“ hovorí Peter Garnry zo Saxo Bank. Nemecko sa vyjadrilo, že na stole sú s cieľom zbaviť sa závislosti na importe energií všetky možnosti vrátane jadrovej energie, uhlia a LNG, čo potvrdil aj nemecký kancelár Scholz.
Terminály LNG a jadrové elektrárne sú dlhodobejšími riešeniami, kým projekty obnoviteľnej energie, ako je solárna a veterná energia, sú strednodobé riešenia, ktorých rozšírenie si vyžaduje čas a dodatočné náklady na zmiernenie výkyvov výroby.
Európa sa rúti do „plynovej krízy“. Vďaka miernemu počasiu túto zimu pravdepodobne prekoná. Európske krajiny však potrebujú doplniť zásoby zemného plynu pred budúcou zimou a Rusko v tom pravdepodobne nápomocné nebude. Nemecko uviedlo, že už buduje zásoby uhlia a predĺži životnosť uhoľných elektrární. „Mnoho plynových elektrární sa dá konvertovať na uhlie, takže znovuzrodenie uhlia v energetickej politike je v tomto historickom momente veľmi pravdepodobné,“ hovorí analytik Saxo Bank.
Jediné reálne krátkodobé riešenie, ktoré Európa má, aby mohla čo najrýchlejšie posilniť svoju energetickú bezpečnosť, je zamerať sa na uhoľné elektrárne. “Vo svete sú obrovské zásoby uhlia, pričom v USA sa nachádza 24 % a v Austrálii 14 % zásob. Uhlie je lacné, hodí sa na výrobu elektriny, Európa môže získať obrovské množstvo uhlia od geopolitických partnerov, na druhej strane je špinavé, čo je v rozpore so zelenou transformáciou,“ hovorí Garnry.
Kombinácia uhoľných elektrární so zachytávaním uhlíka
Uhoľné elektrárne sú rýchlym a škálovateľným riešením pre zníženie závislosti na ruskom plyne, ale ekologickí aktivisti budú proti. Jednou z možných stratégií by mohlo byť naviazanie spustenia uhoľných elektrární na implementáciu riešení pre ukladanie uhlíka (CCS).
„V prvom rade netreba zabúdať, že keď sa energetická politika stane kritickou otázkou národnej bezpečnosti, rozhodnutie už nie je otázkou voľného trhu. Dodatočné náklady na CCS sú cenou za energetickú nezávislosť od Ruska a Európa bude musieť tieto náklady krátkodobo stráviť,“ varuje analytik.
Dobrá vec na CSS je, že technológia už existuje a rýchlo napreduje. Ide v podstate o trojstupňový proces, pri ktorom sa najprv zachytávajú uhlíkové emisie z priemyslu a elektrární, následne sa CO2 prepravuje loďami, nákladnými autami alebo potrubím a posledným krokom je uskladnenie, ktoré si vyžaduje stlačenie CO2 pod veľmi vysokým tlakom minimálne 74 barov, ktorý možno dosiahnuť v hĺbkach minimálne 800 metrov. Skladovanie sa zvyčajne vykonáva vo vyčerpaných ropných a plynových ložiskách alebo soľných formáciách. Na obrázku nižšie je znázornený proces zachytávania uhlíka v elektrárni.
