Svetové ceny potravín v januári opäť stúpli, keď ostro sledovaný index cien potravín OSN UN FAO, ktorý monitoruje 95 celosvetovo najviac obchodovaných potravinových komodít, dosiahol svoje 11-ročné maximum. Priblížil sa tak k rekordu z februára 2011, kedy prudko rastúce ceny obilnín prispeli k vypuknutiu Arabskej jari. Medziročne sa však rast indexu spomalil na 19,5% zo 40 % zaznamenaných vlani v máji.
Vyššie ceny potravín minulý rok spôsobila kombinácia postpandemického hospodárskeho oživenia, problematického počasia a rozpačitých vyhliadok na ďalšiu sezónu. Tú narúšajú La Ninã, problémy dodávateľských reťazcov ťažko skúšané epidémiou, nedostatok pracovnej sily, a v neposlednom rade aj rastúce výrobné náklady v dôsledku prudko rastúcich cien hnojív a fosílnych palív.
Januárový rast indexu FAO potiahli hore najmä ceny rastlinných olejov a mliečnych produktov. Na druhej strane poklesla cena cukru. Stabilnou zostala kategória obilnín, keď ceny pšenice mierne zostúpili napriek obavám o dodávky z čiernomorského regiónu v dôsledku rusko-ukrajinského napätia. Ceny pšenice pomohli znížiť pozitívne správy o úrode v Austrálii a Argentíne. Pozornosť si zaslúži aj sója, keď sa očakáva ďalší rast jej ceny podporovaný očakávanou slabšou úrodou v Brazílii, ktorá by mohla byť nižšia až o 20 mil. ton (minulú sezónu dosiahla 145 mil. ton). Nepomáhajú ani nepokoje v Argentíne, ktorá je najväčším exportérom sójových produktov na svete, ani zvýšený dopyt po rastlinných olejoch v dôsledku vysokých cien ropy. Káva Arabica si teraz zobrala čas na oddych po tom, čo sa hodnota jej trhu za uplynulý rok zdvojnásobila. Ide však len o ticho pred búrkou.
Veľká výzva – hnojivá
„Perspektíva rastúcich cien ropy v nadchádzajúcich štvrťrokoch bude naďalej podporovať dopyt po rastlinných palivách. K tomu ešte pripočítajme vplyv vysokej ceny plynu v Európe, ktorá má výrazný vplyv na dostupnosť a ceny hnojív, a máme pred sebou najväčšiu výzvu pre farmárov a koniec koncov aj pre spotrebiteľov, ktorej môžeme čeliť v roku 2022,“ hovorí komoditný analytik Saxo Bank Ole Hansen.
Cena dusičnanu amónneho zdražela počas minulého roka štvornásobne v dôsledku prudkého zdraženia zemného plynu. Ten sa bežne používa ako surovina na výrobu dvoch hnojív na báze dusíka – čpavku a močoviny. Až 75-90 % nákladov na výrobu týchto typov hnojív ovplyvňuje práve zemný plyn v dôsledku čoho už viacerí výrobcovia v Európe oznámili zníženie produkcie.
Okrem toho Rusko tento týždeň, podľa očakávania, oznámilo dvojmesačný zákaz vývozu dusičnanu amónneho s cieľom zabezpečiť úspešnú domácu sezónu sejby s dostatkom hnojív. Rusko je jedným z najväčších svetových exportérov, vyváža približne 40 % svojej ročnej produkcie, čo je asi 11 miliónov ton tejto komodity. „Toto rozhodnutie pocítime nielen v Európe, ale aj na Ukrajine, ktorá je významným producentom vysokokvalitnej pšenice, kukurice a jedlých olejov,“ dodáva Ole Hansen.
