Najvplyvnejšie centrálne banky sveta napumpovali počas pandémie na vrchole prílivu likvidity do ekonomík sumu rovnajúcu sa až 12,5% globálneho HDP. To je šesťkrát viac ako tomu bolo počas globálnej finančnej krízy. Príliv likvidity teraz výrazne spomaľuje, čo bude mať vplyv na ekonomický rast a tiež na výkon akciových trhov.
Teraz, keď svet čelí inflačným tlakom pochádzajúcim zo strany výroby, nedostatku pracovnej sily a energetickej krízy, centrálne banky začínajú prísun likvidity priškrcovať. Ten sa síce stále pohybuje v kladných hodnotách, brzdenie je však rýchle. V porovnaní s vrcholom dosiahli injekcie likvidity zo strany centrálnych bánk v treťom štvrťroku už len približne 3 percentuálne body. Najväčší podiel na tom mala Európska centrálna banka s 1,8 percentuálnym bodom globálneho HDP. Na druhom mieste bola americká centrálna banka (0,9 %), po ktorej nasledovala Čínska ľudová banka (0,2 %).
V ére vplyvných centrálnych bánk je pre investičné rozhodnutia dôležité pozorne sledovať ich aktivity v oblasti pumpovania likvidity. Podľa nášho názoru je totiž hlavným vysvetlením silného výkonu akciových trhov za posledných niekoľko mesiacov práve obrovské množstvo likvidity napumpovanej do ekonomík centrálnymi bankami, ktorá prúdi na finančné trhy. Vzhľadom na rýchly pokles prísunu likvidity však v strednodobom a dlhodobom horizonte očakávame negatívny vplyv na globálnu ekonomickú aktivitu a tiež finančné trhy.
Nižšie uvedený graf zobrazuje vývoj injekcií likvidity zo strany dvadsiatich dvoch najväčších centrálnych bánk sveta vyjadrený ako % globálneho HDP.
