Ropa sa po oživení strachu z ďalšej vlny vírusu stiahla späť do defenzívy. Väčšina sveta okrem Európy totiž zaznamenáva stúpajúci počet nových prípadov nákazy.
Pred rokom sa ropná zmes WTI prepadla krátkodobo na historické minimum mínus 40 dolárov za barel. Príčinou bol nástup pandémie, resp. pokles globálneho dopytu, v kombinácii s rastom ponuky spôsobeným veľmi zle načasovanou cenovou vojnou medzi Ruskom a Saudskou Arábiou.
Organizácii OPEC + sa však odvtedy úspešne podarilo dostať trh späť na pôvodné úrovne. V polovici marca sa ropa Brent dostala až k 70tim dolárom, čo je najviac za posledné dva roky. Aj minulý týždeň zaznamenala cena silné prírastky. Dolár sa totiž oslabil a OPEC spolu s Medzinárodnou energetickou agentúrou zvýšili svoju prognózu rastu globálneho dopytu pre tento rok.
Avšak rovnako ako v januári, keď sa OPEC+ pripravoval na zvýšenie ťažby v očakávaní nárastu globálneho dopytu vyvolaného očkovaním, sa očakávania rastu dopytu opäť oslabili. Dôvodom bol rekordný nárast nových prípadov koronavírusov.
Opätovné vzplanutie koronavírusu v Ázii, ktorá je z hľadiska dopytu veľmi dôležitým regiónom, spôsobilo pokles ceny zmesi Brent až na 65,50 dolárov za barel.
OPEC + už niekoľkokrát v minulosti ukázal, že je pripravený prispôsobiť sa meniacim sa vyhliadkam dopytu. Z tohto hľadiska je preto riziko významnej korekcie zo súčasnej úrovne malé, avšak rovnako nepravdepodobný je aj potenciálny rast. Preto predpokladáme, že cena ropy Brent zostane uväznená v teritóriu okolo 60 dolárov za barel po zvyšok tohto štvrťroka, resp. dovtedy, kým zavedenie vakcín výrazne nezmení dynamiku dopytu.
Tento týždeň k pocitu bezpečia neprispela ani správa Amerického ropného inštitútu, ktorá hovorí o raste zásob ropy v USA, predchádzajúce prieskumy pritom poukazovali na pokles zásob o viac ako tri milióny barelov. Správa tak bola sklamaním, čo vytvorilo opätovný tlak na pokles cien.
Ole Hansen, komoditný analytik Saxo Bank
