Vyčkávanie sa vláde nevyplatilo. Slovensko čelí ďalšej ekonomickej hrozbe

0

Politici sa z prvej vlny pandémie nepoučili. Hoci čísla boli už niekoľko týždňov hrozivé, slovenská vláda prijala tvrdé opatrenia až teraz. Ekonomické dôsledky môžu byť pritom horšie ako na jar.

To, že vláda odkladala rázne rozhodnutia, sa jej vypomstilo. Vo veľmi krátkej dobe musela teraz prijať niekoľko tvrdých opatrení, ktoré budú predstavovať ďalšiu tvrdú ranu pre už aj tak skúšanú ekonomiku. 

Ak by sa pritom politici poučili z vývoja z jari, mohli sme byť v oveľa lepšej situácii. Koronakríza je totiž nemilosrdná. Promptne trestá chyby a ukazuje v plnom svetle najmenšie zaváhanie. Populistické kroky a fiškálne stimuly na ňu neplatia.

Ekonomika bude teraz čeliť ďalšiemu šoku. Pritom práve nevypočítateľnosť je to, čo jej škodí najviac. Očakávame, že dôjde k skokovému zníženiu domácej spotreby a opätovná obnova bude trvať veľmi dlho. 

Slovenská ekonomika je závislá najmä na exporte a na zahraničných objednávkach. Aj tu však dopyt začína slabnúť. Ak zavedieme zásadné reštrikcie na domácu spotrebu a spolu s nimi bude ďalej oslabovať zahraničný dopyt, môže to viesť k ekonomickému kolapsu.

V prvej vlne koronakrízy sme boli svedkami oživenia v tvare písmena V. Spoliehať sa to na aj pri teraz by však bolo veľmi naivné. Musíme si uvedomiť, že ekonomické straty podnikov sa kumulujú. Firmy si ešte ani zďaleka nestihli doplniť finančné rezervy, ktoré minuli počas jarnej vlny a už je tu ďalší problém. To efekt výpadku tržieb ešte znásobí.

Nemôžeme preto vylúčiť ani sériu bankrotov a prepúšťaní. Prvú vlnu sme z hľadiska zamestnanosti zvládli relatívne dobre. Svoju úlohu tu totiž zohral štát. Aj keď vláda dnes navýšila štátnu podporu pre firmy, hrozí, že niektoré firmy sa rozhodnú natrvalo ukončiť alebo prerušiť svoje podnikanie. V tom prípade by ani štátna pomoc nepomohla uchrániť zamestnancov pred stratou práce. 

Druhá vlna bude jednoznačne dlhšia ako tá prvá. Musíme zohľadniť nadchádzajúce zimné mesiace, kedy sa zdravotná situácia nebude zlepšovať tak rýchlo ako v prvej polovici roka.

Tak Slovensko, ako aj Česko, si pritom s prvou vlnou pandémie poradili nadpriemerne dobre. Teraz to ale obe krajiny nezvládli. Aj na tomto prípade vidíme, že diskrepancia medzi politickými sľubmi a reálnymi činmi sa nevypláca. Ak by došlo k prijatiu nepopulárnych opatrení skôr, nemuseli by sme čeliť už druhej zásadnej ekonomickej hrozbe tento rok. 

Iróniou okrem toho je, že aj keď má Covid-19 obrovské dopady na ekonomiku aj ľudské životy, ešte väčším rizikom je naša reakcia na podobné krízy. Odkladáme trhovú ekonomiku na čas bokom a nahradzujeme ju štátnym kapitalizmom. Tento model však nemôže nikdy vyhrať. Nevyhnutnou podmienkou efektívneho určovania cien, alokácie investícií a hľadania inovácií je totiž otvorený trh.

Tomáš Daňhel, analytik Saxo Bank

investicne.sk
Investičné noviny - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať