Medzi investormi čoraz viac rastú obavy z inflácie. Slovo, ktoré v uplynulých rokoch takmer vypadlo z ekonomického slovníka, teraz robí vrásky na čele analytikov. Dôvodom je koronakríza a ňou vyvolané opatrenia.
Ekonómovia sa zhodujú, že úvodný šok z pandémie má jasné protiinflačné účinky. Spotreba sa totiž prepadla. Čo však príde ďalej, povedzme v nasledujúcich dvoch, troch rokoch? Tu sa názory odborníkov rôznia.
Jedni hovoria, že masívny nárast peňazí v obehu dodávaných centrálnymi bankami a vládami sa pretaví do nárastu cien akcií a nafukovania bublín na realitnom trhu, ako tomu bolo v období po finančnej kríze. V reálnej ekonomike spotrebiteľov by sa to však podľa odhadov prejaviť nemuselo.
Tak ako počas kvantitatívneho uvoľňovania z minulých rokov sa totiž len malá časť peňazí dostane od centrálnych bánk cez komerčné banky k reálnym spotrebiteľom. Ceny tovarov zo spotrebného koša by v takom prípade zostali bez zásadnej zmeny.
Iní ekonómovia však pripomínajú, že tentokrát sa k centrálnym bankám pridali aj ďalšie hybné sily. Ide napríklad rastúci protekcionizmus, ktorý uprednostňuje domácu drahšiu produkciu pred lacnejším dovozom, najmä z Ázie. Okrem toho sú tu vládne politiky zamerané na odstraňovanie nerovností, ktoré pumpujú peniaze vybraným sociálnym skupinám. Inflácia by preto podľa týchto názorov mohla čoskoro celosvetovo vyhupnúť nad dve percentá, čo sa považuje za hranicu zdravého rastu cien.
Ekonómovia považujú za indikátor budúcej inflácie peňažnú zásobu M2. Pri pohľade na čísla vidíme, že doteraz nikdy v histórii, ani počas stagflácie v 70-tych rokoch, nebolo v obehu toľko peňazí ako teraz. Peňažná zásoba M2 je z dôvodu koronakrízy o 20 percent vyššia ako pred rokom.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
