Prepad HDP o 12 % nedáva žiadny dôvod na optimizmus

0

Hoci bol pokles ekonomiky Slovenska nižší ako sa očakávalo, nie je to dôvod na radosť. V druhej polovici roka hrozí vlna bankrotov, prepúšťaní a platobnej neschopnosti. Ohrozený je najmä bankový sektor.

Krajiny Európskej únie už zverejnili čísla dopadu pandémie na národné ekonomiky. Najviac zasiahnuté je Španielsko s poklesom o 22,1 percenta. Len o veľmi málo lepšie sú výsledky Francúzka – prepad o 19 percent, a Talianska – o 17,3 percenta. Zdá sa, že Slovensko vyviazlo s poklesom HDP o 12,1 percenta z krízy relatívne dobre. Analytici však upozorňujú, že nie je dôvod na radosť.

„Prepad ekonomiky o 12 percent možno len ťažko nazývať dobrým výsledkom. Priestor na prehnaný optimizmus nevidím ani pri výhľade na druhý polrok,“ hovorí pražský analytik Saxo Bank Tomáš Daňhel.  Dôvodov je podľa neho niekoľko.

„Hoci už nebudeme svedkami tak masívnych opatrení ako sme zažili na začiatku roka, pretože pre mnoho podnikov by to bolo likvidačné, budú pribúdať firmy a jednotlivci, ktorí sa ocitnú v platobnej neschopnosti. To tvrdo zasiahne najmä bankový sektor,“ upozorňuje.

Podobný názor má aj globálny makroanalytik Saxo Bank Christopher Dembik. Vzhľadom k masívnej podpore Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, nie je podľa neho aktuálne nutné znepokojovať sa nad verejným zadlžením členských štátov EÚ, hoci niektoré v kríze bojovali o holé prežitie. 

„Rizikom však je súkromný dlh a najmä dopad odkladu splátok na bankový sektor v niektorých ekonomikách. Tento problém zatiaľ nebol vyriešený a pre slabšie banky to môže znamenať vážnu hrozbu,“ upozorňuje. 

„Neočakávame, a ani v minulosti sme tak nerobili, oživenie v tvare V. Naším scenárom je písmeno U. Znamená to, že najhorší dopad krízy ešte pravdepodobne nie je za nami. Očakávame vlnu firemných bankrotov a nárast nezamestnanosti, čo bude mať negatívny dopad na agregátny dopyt po zvyšok tohto a v prvom polroku budúceho roka,“ hovorí o negatívnych vyhliadkach.

Podľa T. Daňhela bude v tejto situácii rozhodujúce, ako úspešne sa dokážu s reformami financovanými európskymi peniazmi popasovať jednotlivé vlády. „Je potrebné podporiť tie podniky a odvetvia, ktoré budú mať najväčší prínos v stredne až dlhodobom horizonte a nehľadať krátkodobé riešenia,“ myslí si analytik Saxo Bank.

„Zachraňovať a sanovať podniky len s cieľom umelého udržiavania zamestnanosti, no bez budúceho potenciálu, nie je cesta, ktorou by sa Slovensko, na čele so stále novou vládou, malo vydať. Krátkodobé zbieranie politických bodov nemôže mať prednosť pred inováciami,“ uzatvára analytik.

investicne.sk
Investičné noviny - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať