Mnohí investori zastávajú názor, že najnovší vývoj na trhu súvisiaci s prepuknutím choroby COVID-19 je len dočasným poklesom desať rokov trvajúceho rastu na akciových trhoch, tak ako tomu bolo v rokoch 2016 a 2011. Ich hlavným argumentom je uvoľnená menová politika, vrátane nízkej úrokovej sadzby a nástrojov ako kvantitatívne uvoľňovanie.
V roku 2020 však čelí globálna ekonomika oveľa náročnejšej výzve, ktorá môže viesť až k stagflácii. V súčasnom období je pravdepodobné, že dvojitý šok z nedostatku ponuky a dopytu prudko spomalia rast, čím sa zvýši riziko recesie.
Vlády sú pripravené urobiť na zmiernenie krízy „všetko potrebné“. V roku 2008 bola hlavnou témou „záchrana bánk“, avšak v roku 2020 ide o „záchranu malých a stredných podnikov“.
My v Saxo Bank si na rozdiel od všeobecného konsenzu nemyslíme, že koronavírus je len dočasným trhovým šokom. Domnievame sa, že COVID-19 spolu s ďalšími podceňovanými faktormi, akým je napríklad demografia, urýchli koniec obdobia rastu na finančných trhoch.
Podľa nášho názoru sú demografické údaje univerzálnym indikátorom toho, ako sa budú ekonomika a trh vyvíjať na desaťročia vopred. Výskum zverejnený pobočkou Fedu v San Franciscu v roku 2011 s názvom „Boom dôchodcov: protivietor pre americké akcie“ poukázal na silné prepojenie medzi výkonnosťou akciového trhu a vekovou štruktúrou populácie v USA. Na základe údajov z rokov 1954 až 2019 sa zistilo, populačná explózia počas uplynulých dekách spôsobila vyššie ceny akcií amerických podnikov merané ukazovateľom P/E.
V povojnovom období totiž fenomenálny nárast obyvateľstva znamenal rekordnú úroveň príjmu, nárast bohatstva, vyššiu spotrebu a zvýšenú hospodársku aktivitu. Priekopnícke inovácie zvýšili produktivitu a vytvorili nové priemyselné odvetvia. Kľúčovým faktorom rastúceho trhu bola kombinácia prosperujúcej populácie a priemyselných inovácií.
V súčasnosti je však chýbajúci prírastok populácie najväčším problémom, ktorý môže rastové obdobie definitívne ukončiť. Generácia baby boomu, ktorá predstavuje len v USA viac ako 76 miliónov ľudí, už odchádza do dôchodku. Znižuje tak veľkosť pracovnej sily a oslabuje dôchodkové fondy. To môže v nadchádzajúcich rokoch štrukturálne potlačiť oceňovanie akcií.
Mladšia populácia, ktorej veľkosť sa zmenšuje, je navyše po prvýkrát v histórii menej optimistická ako tá najstaršia. To bude mať priamy vplyv na tok peňazí, pretože mladá generácia aj napriek nízkym úrokovým sadzbám uprednostňuje úspory pred investovaním.
Aj keby ľudia chceli investovať na akciovom trhu, nemôžu, pretože bežný spotrebiteľ sa ešte dostatočne nezotavil z poslednej recesie. Zároveň sa v USA zvyšuje nerovnosť, čo neveští nič dobré pre výdavky v budúcnosti. Tento fakt môžeme pozorovať už aj na americkom realitnom trhu. Deti baby boomu predávajú svoje obrovské vidiecke usadlosti, ale mileniáli si ich nemôžu dovoliť kúpiť. Demografia preto negatívne ovplyvní nielen akciový trh, ale naruší aj finančný sektor ako celok.
Silná generácia odchádza do dôchodku pre akciový trh v tom najhoršom možnom období. Voľná menová politika totiž dramaticky zvýšila pomer dlhu k HDP, ktorý je dnes na neudržateľnej úrovni. Zvýšila tak zadlženie a odklonila kapitál od produktívnych investícií. Výška dlhu ťahá nadol produktivitu a celkovú ekonomiku. Nástupnícka generácia však nie je dostatočne silná, aby toto bremeno dokázala uniesť.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
