Klimatické zmeny sú novodobým problémom, ktorý víri vášne pri takmer každej debate. Príroda má toho dosť. Odkazuje nám, že dôsledky súčasného „modelu“ hospodárskeho rastu pôsobia negatívne.
Táto zmena nebude mať vplyv len na samotné životné prostredie, ale aj na celú spoločnosť vrátane hospodárskej činnosti, digitalizácie, či mnohých ďalších odvetví. Porušili sme totiž krehkú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a nákladmi, ktoré sú potrebné na dosiahnutie ekonomických cieľov. Výsledkom je obmedzenie dostupnosti prírodných zdrojov, diverzity v prírode a rast emisií skleníkových plynov.
Je čoraz jasnejšie, že naše finančné systémy a spôsoby, akými meriame hospodársky rast, sú nesprávne. Nezohľadňujú totiž celkové náklady našich krokov a nijako nevyhodnocujú širšie dopady na životné prostredie. Neexistuje žiadna metodika toho, ako vypočítať následky dlhodobého čerpania prírodných zdrojov a poškodenia životného prostredia.
Rast za každú cenu
Centrálne banky za posledné dekády len udržiavali neudržateľnú úroveň hospodárskej činnosti s cieľom, len aby nedajbože nedošlo k poklesu. Tieto kroky narušili nielen dlhodobý potenciál našich ekonomík, ale podpísali sa aj pod nízku produktivitu. Namiesto lacných peňazí sme mali radšej investovať do nových spôsobov fungovania a dosahovania výsledkov.
Počas posledného štvrťroka minulého roka som precestoval viaceré kontinenty. Novinové titulky vo všetkých krajinách sa venovali rovnakej téme „Potrebujeme klimatický plán“. Články vždy dopĺňal obrázok najnovšej miestnej prírodnej katastrofy.
Dôsledky klimatických zmien sú teraz také nákladné, že vlády vyčleňujú ďalšie fiškálne výdavky na pokrytie cyklónov v Japonsku, sucha v Južnej Afrike a Namíbii, záplav v Indonézii, ale aj nedostatku cibule v Indii. V priebehu niekoľkých posledných dní sa aj austrálska vláda zaviazala otvorene podporiť región Nového Južného Walesu, ktorý bol zasiahnutý ničivými požiarmi, ktoré zdevastovali faunu, flóru a bohužiaľ aj ľudské životy.
Prvý krát od druhej svetovej vojny cítime, že musí prísť zmena. Novými prioritami by mala byť klíma a životné prostredie. Nie hospodársky rast. Nedostatok potravín, čistej vody a vzduchu sa totiž stali existenčnými otázkami.
Vyššie ceny potravín vyvolajú revolúcie
Tieto nové priority spôsobia politické zemetrasenie. Spúšťačom budú zvyšujúce sa náklady na život. Ceny potravín budú rásť, čoho následkom bude ďalšie zvyšovanie nerovnosti. Neberte to na ľahkú váhu. Vysoká cena potravín vyvolala z historického hľadiska oveľa viac revolúcii ako čokoľvek iné. Spomeňme si napríklad na Francúzsku revolúciu, Ruskú revolúciu v roku 1905, alebo Arabskú jar. Začínajúci rok 2020 môže priniesť ďalšie.
Pre investorov táto zmena neprichádza v dobrom čase. Dnes totiž majú centrálne banky a vlády na svojej strane. V minulom roku rástli všetky triedy aktív. Áno, všetky. Centrálne banky sa totiž odklonili od kvantitatívneho utesňovania späť ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Mnohé vlády, vrátane Číny, Veľkej Británie, USA a Japonska, začali zvyšovať svoje rozpočtové deficity. Úvodom tohto roka preto už takmer môžeme počuť investorov skandovať: „Vládne výdavky, vládne výdavky, nové vyhadzovanie peňazí do ekonomiky… „
Inflácia za rohom
Čo však trh nevidí, alebo nechce vidieť, je hrozba inflácie. Očakáva sa, že rast cien bude naďalej slabnúť. Dôvodom je starnutie populácie a slabá produktivita. Tieto predpoklady však ignorujú riziko výpadu v ponuke. Mnohí si možno už nepamätáme 70te roky, keď vysoká inflácia zabila hospodársky rast a finančné trhy. Spúšťačom boli dva hlavné faktory: príliš expanzívny Fed a výpadok v produkcii ropy. Nepripomína vám to niečo?
Prudký nárast cien ropy vyvolaný embargom organizácie OPEC na dodávky ropy bol vtedy len katalyzátorom. Skutočnou príčinou prepadu bol vtedy príliš štedrý Fed. Čo z toho vyplýva? Štedré centrálne banky tu už máme. Čakáme už len na rast cien potravín, ktorý vyvolajú klimatické zmeny.
Súčasťou analýz sa stane ekonomický rozmer
Je tu niekoľko udalostí, ktoré by mohli doterajšiu ružovú idylku v tomto roku nabúrať:
Politika – zmena v osobe amerického prezidenta môže vytvoriť nový impulz tak politicky, ako aj ekonomicky.
Zlyhanie dlhov – bublina na trhoch sa stala vážnym rizikom. Strata kontroly Fedu nad dlhopisovým trhom môžu byť spúšťačom novej krízy.
Inflácia/zmena klímy – kombinácia klimatických rizík a rastúcich nákladov na jedlo, vodu a čistý vzduch môže byť ďalším dôvodom nárastu volatility na trhoch.
Sme v poslednej fáze ekonomického cyklu. V poslednom záchveve výkriku legendárneho Gordona Gekka (Vlka z Wall Street): „Chamtivosť je správna“. Chamtivosť je možno zábavná, ale je málo produktívna. Stojíme na prahu zmeny toho, ako voliči volia politikov, ako sa meria ekonomický rast a aké priority dáva spoločnosť jednotlivým zdrojom a činnostiam.
Aj my ekonomickí analytici musíme akceptovať zmeny. Aspekty klímy a životného prostredia sa preto stanú jedným z hlavných faktorov, podľa ktorých budeme posudzovať investičné a finančné rozhodnutia. Zmeníme preto aj spôsob, akým budeme robiť naše analýzy. Ekologický rozmer budeme dávať viac do popredia. Ako Július Cézar povedal, keď prekročil rieku Rubicon: Alea iacta est – Kocky sú hodené. Dosiahli sme bod, z ktorého niet návratu.
