Bankoví analytici zhoršili výhľad rastu slovenskej ekonomiky. Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý realizovala NBS by malo HDP tento rok rásť len o 3,4 percenta. Ešte v januári pritom analytici očakávali rast o 4,3 percenta.
Hrozí slovenskej ekonomike naozaj výrazné spomalenie? Myslím si, že nie. Napriek externým problémom, najmä brexitu a slabšiemu globálnemu obchodu bude HDP podľa môjho názoru tento rásť tempom nad štyrmi percentami.
Slovensko síce čelí viacerým štrukturálnym problémom, najmä nedostatku pracovnej sily a spomaleniu rastu produktivity. Zatiaľ však tieto faktory nemali citeľný dopad. Hoci z dlhodobého hľadiska určite znížia potenciálny rast HDP. Slovensko totiž stále ťaží z pozitívneho úverového impulzu na európskej úrovni a teda z extrémne nízkych úrokových sadzieb.
Podobný pesimizmus sa objavuje i na európskej úrovni. Slabý export Nemecka podnietil obavy z toho, že najväčšia európska ekonomika by sa mohla ponoriť do recesie, a vziať so sebou aj zvyšok eurozóny. HDP Nemecka v poslednom štvrťroku 2018 medzikvartálne naozaj kleslo o 0,2 percenta. Úvaha o recesii je však chybná. Náš výskum ukazuje, že toto riziko je v najbližších mesiacoch prakticky nulové.
V súvislosti s hrozbou recesie v eurozóne sa toho už veľa narozprávalo. Mnohí investori sa obávajú, že Nemecku recesia reálne hrozí a že by eurozóna mohla nasledovať rovnakú cestu. Ekonómovia síce správne poukazujú na pretrvávajúce nedostatky eurobloku, avšak zabúdajú na jeden kľúčový moment: domáce finančné podmienky sú stále veľmi prajné.
Aby došlo k recesii, vyžadovalo by si to na základe historických ukazovateľov kombináciu dvoch faktorov: poklesu exportu a sprísnených finančných podmienok. V súčasnosti sme svedkami červených čísiel v exportnom priemysle, najmä v Nemecku, ktoré je najväčším európskym vývozom. Jeho podiel na celkovom vývoze predstavuje 24 percent.
Nemecko síce bojuje s poklesom dopytu v Číne a Turecku, avšak na konci tunela sa objavuje záblesk svetla v podobe stabilizácie čínskej ekonomiky a vyššej ponuky úverov v Turecku.
Ak by sme zobrali pokles exportu ako fakt, chýba nám ešte druhá podmienka pre vznik recesie. Domáce finančné podmienky podľa nášho názoru stále podporujú ekonomický rast. Najdôležitejší je prílev nových úverov, ktorý stále poháňa ekonomiku. Úverový impulz eurozóny, čo je tok nových úverov vytvorených súkromným sektorom ako percento HDP, nám signály o blížiacej sa recesii neprináša. Stále dosahuje kladné čísla na úrovni 0,47 percenta HDP.
Táto nízka úroveň je čiastočne dôsledkom toho, že podniky hľadajú alternatívy k bankovému financovaniu, napríklad vydávanie dlhov s cieľom využiť vhodné podmienky na dlhopisovom trhu. Niektoré spoločnosti majú navyše vo svojich súvahách dostatok vlastnej hotovosti, takže nevyhľadávajú bankové úvery.
Stále však existuje rozdiel v úverových tokoch v krajinách periférie a jadra eurozóny. V Portugalsku, Španielsku a Taliansku sa úverový impulz už blíži k nule, alebo klesá, no vo Francúzsku či Nemecku ešte stále dosahuje dobré úrovne.
Pri pohľade na prvé čísla rastu HDP eurozóny v 1.štvrťroku, by tempo ekonomiky nemuselo byť až také pomalé. Treba brať do úvahy i to, že potenciálny rast eurozóny je oveľa nižší ako v USA. Rast eurozóny oproti predchádzajúcemu kvartálu dosiahol v prvom štvrťroku 0,4 percenta, čo je o desatinu viac ako pôvodné odhady. Medziročný rast bol tiež rýchlejší ako sa očakávalo pôvodne, a to na úrovni 1,2 percenta.
Očakávame, že nemecký rast HDP za 1.kvartál, ktorý bude zverejnený 15.mája, bude sklamaním, a to na úrovni 0,1 percenta. Na základe dostupných údajov nemôžeme vylúčiť, že prognóza rastu na rok 2019, ktorá je v súčasnosti na úrovni 0,5 percenta, by mohla byť revidovaná o niečo nižšie.
Každopádne v nasledujúcich štvrťrokoch nevidíme reálne riziko recesie v eurozóne, keďže rast je naďalej podporovaný domácim dopytom, ktorý odráža pozitívny trend úverového impulzu. Stále avšak budeme čeliť rozdielnej výkonnosti medzi sektorom služieb a výrobným sektorom, keďže výroba je vystavená spomaleniu exportu, najmä v Nemecku. Aktuálne trendy len zvýšia tlak na Európsku centrálnu banku a vlády, aby ďalej stimulovali hospodárstvo.
Akékoľvek kroky zo strany ECB však budú komplikované, vzhľadom na politickú agendu a skutočnosť, že prezident banky Mario Draghi čoskoro odstúpi. Každopádne v Nemecku už môžeme vidieť politický konsenzus v prospech väčších stimulov fiškálnej politiky a infraštruktúrnych projektov.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
