Bezvládie vo Venezuele ohrozuje globálny trh s ropou

Ropná zmes WTI zostáva uviaznutá v rozpätí od 50 do 55 dolárov za barel, pričom pokračujúce obmedzovanie ťažby v krajinách OPEC je nateraz kompenzované slabnutím dopytu kvôli globálnym obavám z nižšieho ekonomického rastu.

Medzinárodný menový fond tento týždeň znížil svoju globálnu ekonomickú prognózu na roky 2019 a 2020 v reakcii na riziká ako obchodné napätie, či rastúce úrokové sadzby. Zníženie globálneho výhľadu rastu z 3,7 na 3,5 percenta sa však vzhľadom na dlhodobý shutdown v USA, slabšie vyhliadky v Európe a v neposlednom rade aj v Číne, ktorá zaznamenala najpomalšie tempo rastu takmer 30 rokov, považuje za optimistický postoj.

Medzinárodná agentúra pre energiu EIA, ako aj OPEC označili vo svojich výhľadoch globálny dopyt v roku 2019 za stabilný. Revízia smerom nadol sa však pravdepodobne prejaví po spomínanej horšej prognóze ekonomického rastu MMF, ako aj kompozitného indikátora OECD, ktorý v novembri klesol na 99,3 bodu, čo je šesťročné minimum. Takto nízke hodnoty pritom v minulosti naznačovali recesiu.

Venezuelská ropa na trhu chýba

Pozornosť trhov sa ale v súčasnosti sústreďuje najmä do Venezuely. Strašný režim prezidenta Nicolása Madura, ktorý nasmeroval obyvateľstvo do chudoby a utrpenia, konečne našiel oponenta v Juanovi Guaidomovi, ktorý sa vyhlásil za prezidenta podľa článku 233 ústavy, ktorý ho oprávňuje stať sa dočasným prezidentom v prípade “vážneho pochybenia” zvoleným prezidentom.

Vyhliadka na zmenu režimu sa dlho očakávala, keďže Venezuela smerovala do priepasti. N. Maduro, rovnako ako jeho predchodca Hugo Chávez, sa držal pri moci podporou chudobnejších oblastí krajiny. Zároveň je však dôvodom masových demonštrácií pre nefungujúce verejné služby, nedostatok potravín a rastúce ceny.

Výsledok týchto nepokojov by mohol mať veľký vplyv na globálny trh s ropou. Zhoršujúci sa hospodársky výhľad a nedostatok zahraničných investícií do zastaraného ropného priemyslu vo Venezuele spôsobili v posledných rokoch kolaps výroby ropy. Veľké množstvo venezuelských ropných zásob je pritom to, čo svet potrebuje.

Politická a potenciálne vojenská škriepka Venezuely s USA by mohla viesť k ďalšiemu poklesu produkcie a súčasne k zvýšeniu geopolitického napätia, najmä vzhľadom na podporu, ktorú má N. Maduro v Moskve a Pekingu. V prípade ak by bol zbavený prezidentského mandátu, produkcia by sa vrátila na svoje predchádzajúce úrovne, dokonca ešte vyššie. USA môžu v krátkodobom horizonte reagovať na eskalovanú situáciu znížením dovozu venezuelskej ropy, v súčasnosti okolo 500 000 barelov / deň.

Vzhľadom na neistotu vo Venezuele sa bude ropa obchodovať v aktuálnom pásme, tak ako je zobrazené na grafe. Akákoľvek geopolitické nedorozumenie môže byť vzhľadom na súčasné riziká ekonomického rastu len krátkodobé.

Ole Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank

Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať
Komentáre