Politická nestabilita Venezuely sa v posledných dekádach stala bežnou témou. Jeden z posledných socialistických režimov dostáva krajinu do stále väčšieho politického a ekonomického chaosu.
Po voľbách z minulého víkendu si prezident Nicolas Maduro ešte viac upevnil svoju vládnu pozíciu, čo do ulíc hlavného mesta Caracas vrátilo nepokoje a strety demonštrantov s políciou. Bankrot krajiny a dokonca občianska vojna sa dnes už spomínajú, ako nie príliš nepravdepodobný scenár ďalšieho vývoja, tejto kedysi prosperujúcej, juhoamerickej ekonomiky.
Krajina stále viac vyzerá ako moderná prípadová štúdia toho, ako rozhádzať a zničiť ekonomiku, ktorá by inak mohla profitovať z požehnaných zásob prírodných zdrojov. Je však fér povedať, že táto choroba je, zdá sa, infekčná. Koluje v žilách aj iných ekonomík juhoamerického kontinentu.
Nedávnymi príkladmi sú Argentína a Brazília. Socialistické experimenty a diktátorské režimy etablovali v týchto štátoch politickú nestabilitu, korupciu a ekonomické strádanie. Venezuela je však pri témach politického a ekonomického chaosu tým najlepším žiakom. Kým dvom vyššie zmeneným režimom sa, vďaka zavedeniu trhových reforiem, konečne blýska na lepšie časy, Venezuela tvrdohlavo smeruje do priepasti.
Krajina je však k počudovaniu relatívne častým emitentom dlhopisov a aj populárnou investičnou destináciou pre investorov, ktorý majú radi riziko odmenené vyššími výnosmi. Dostatočnou zárukou pre nich sú obrovské zásoby ropy, ktoré sú dokonca, podľa štatistík, najväčšími na svete.
Aj napriek tomu však z času na čas, väčšinou keď sa priblíži maturita dlhopisov, pochytia investorov záchvevy úzkosti. Keď sa napríklad v apríli tohto roka blížila splatnosť dolárovej emisie dlhopisov vydanej štátom kontrolovanou ropnou spoločnosťou Petroleos de Venezuela, obchodovali sa za 95 centov k jednému doláru nominálnej hodnoty. A to len týždeň pred splatnosťou.
Odhaduje sa, že viac ako 90 percent vývozu krajiny je nejako spojených s ropou. Kolaps cien tejto komodity od roku 2014 tak bol pre krajinu, ktorá už i vtedy strádala, veľmi tvrdou ranou. Dnes je doslova na hrane priepasti. Inflácia dosahuje trojmiestne čísla, regály v supermarketoch sú takmer hneď po doplnení prázdne a strety medzi protestujúcimi a políciou sa stali bežnou dennou rutinou.
Posledný pokus N. Madura o silnejšie uchopenie moci, čo v tomto prípade znamená úplnú možnosť prezidenta meniť ústavu, vyvolal vlnu medzinárodného odsúdenia. Za zmienku stoji napríklad vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pohrozil uvalením sankcií na dovoz venezuelskej ropy. So scvrkávajúcimi sa dolárovými rezervami by to mohol pre krehký štát predstavovať posledný krok, ktorý by ho dostal za bod zlomu.
Centrálna banka krajiny sa spolieha na prístup na dolárový finančný trh. Aktuálne ju čaká niekoľko dôležitých míľnikov. Napríklad splatnosť dlhopisov vyššie zmienenej ropnej spoločnosti v hodnote viac ako jednej miliardy dolárov. Ich cena sa aktuálne pohybuje na 75 centoch . Ešte začiatkom júna to pritom bolo 90 centov. Takýto pokles by za iných okolností zodpovedal očakávanej prémii do splatnosti o tri mesiace v hodnote viac ako 30 percent.
A situácia sa pravdepodobne bude, cestou k ešte väčšej medzinárodnej izolácii a diktátorskému režimu, či dokonca občianskej vojne, ešte viac zhoršovať. Približujúce sa dátumy splatností dlhopisov môžu u investorov vyvolávať stále veľké obavy.
Autor: Michael Boye, analytik Saxo Bank
