Pred letnou prestávkou spôsobili vyhlásenia centrálnych bánk výpredaj akcií, no ide o krátkodobý jav. V strednodobom horizonte makroekonomika a výnosy trh naďalej podporujú.
Prvá polovica roka bola nakoniec pokojnejšia ako sa očakávalo. Politické riziká nemali na rozvinutý svet taký vplyv, ako sa očakávalo, a aj ako tomu bolo v roku 2016.
Európa sa stavia na nohy
Celkové tohtoročné výnosy európskeho akciového trhu dosiahli 17 percent. Na rozvíjajúcich trhoch to bolo 18 percent a v USA 8,8 percenta. Finančný stres zostal dosť nízky. Index globálneho finančného napätia BofA Merill Lynch a ukazovateľ Markit iTraxx Europe Senior Financial Index, ktorý sleduje tlak zvlášť na európskom bankovom sektore, sa blížia svojim dvojročným minimám. Navyše kapitálové náklady CAPEX boli v prvom štvrťroku v Európe veľmi solídne a v nasledujúcich šiestich mesiacoch by na základe ekonomických očakávaní malo ich zlepšovanie pokračovať.
Grécko mimo záujmu (aspoň nateraz)
Uvoľnenie novej úverovej tranže vo výške 8,5 miliardy eur umožní Grécku vyplatiť svojim veriteľom v júli celkovo 6,24 miliardy eur (z toho 2,4 miliardy eur pôjde ECB a 0,22 miliardy eur MMF). Rovnako ako mnohé súčasné ekonomické otázky, téma gréckeho odpustenia dlhu je zmrazená až do času po nemeckých voľbách.
Pre Grécko je nevyhnutné ustrihnúť aspoň jednu tretinu dlhu, z pohľadu veriteľov je to stále politicky chúlostivé. Pri diskusii o tejto otázke v roku 2018 je pravdepodobné, že francúzsko-nemecké zoskupenie bude pretláčať predĺženie splatnosti gréckeho dlhu. Toto riešenie by mohlo byť politicky konsenzuálne, pretože by nestálo veriteľov nič.
V prípade bilaterálnych úverov sa splátka úrokov sa považuje za dodatočnú pôžičku, čo znamená, že Grécko ich následne musí zaplatiť dodatočnými úrokovými platbami. Pokiaľ ide o úvery EFSF (Európsky nástroj finančnej stability), Grécko platí vyššiu úrokovú sadzbu, ako je úroková sadzba, za ktorú si EFSF požičiava svoje finančné prostriedky. Preto predĺženie splatnosti by malo na krajiny poskytujúce pôžičky neutrálny vplyv. No v skutočnosti by ani to Grécku nestačilo.
Francúzsko je späť
Takzvaný „Macronov efekt“ v najbližších troch mesiacoch určite vymizne. Očakávaná revolúcia na trhu práce sa zatiaľ neuskutočnila. Reforma, ktorá bola len nedávno predstavená, pozostáva v podstate len v zjednodušení zákonníku práce. Cieľom je znížiť právnu neistotu pre podnikateľov a flexibilizovať pracovné zmluvy s rozšírením o tzv. “mission contract” aj na iné odvetvia, ako len na stavebníctvo.
Emmanuel Macron (theatlantic.com)Na rozdiel od zmlúv na dobu určitú, kde je ukončenie pracovného kontraktu známe od začiatku, táto zmluva vyprší až vtedy, keď sa projekt skončí, čo dáva zamestnávateľovi väčšiu flexibilitu. Táto zmluva sa doteraz používala hlavne v odvetví stavebníctva pri riešení omeškania stavby.
Francúzsko nemá inú možnosť len úspešne reformovať trh práce, čo je jedna s kľúčových reforiem, ktoré Európska komisia vo svojom poslednom odporúčaní dôrazne navrhla. V opačnom prípade môže byť krajina sankcionovaná európskymi orgánmi za nadmerný deficit. Európska komisia môže dočasne zablokovať verejné financie Francúzska s cieľom, aby vláda realizovala štrukturálne reformy.
Neočakáva sa, že by krajina v tomto roku splnila svoj cieľový deficit na úrovni 2,8 percenta HDP. Reálne by sa mal pohybovať okolo 3,2 percent, v najlepšom prípade, ak sa rýchlo rozhodne o znížení výdavkov, len tri percentá HDP. Francúzsko je späť, ale ostane škaredým káčatkom Európy. Od roku 1999 krajina už 13 rokov nespĺňa kritérium trojpercentného deficitu. Taliansko toto kritérium nespĺňa deväť rokov, Nemecko sedem rokov a Dánsko len jeden rok.
Od čias globálnej finančnej krízy investori nepoznajú pojem pokojné leto. Tento rok sa však akékoľvek riziká zdajú byt obmedzené.
Politické riziko a ropa
Takmer každý rok prestavuje dôvod pre volatilitu na trhoch cena ropy a politické riziká. Dnes je hlavným rizikom nové napätie medzi Spojenými štátmi a Severnou Kóreou, po smrti amerického občana Otta Warmbiera.
Len pár dní po spomínanej udalosti sa Čína rozhodla pozastaviť predaj pohonných hmôt do Severnej Kórey. V dôsledku energetickej závislosti krajiny od dodávok spoločnosti China National Petroleum by blokáda mohlo mať na krehkú ekonomiku Severnej Kórey negatívny vplyv. Nie je to však prvýkrát, kedy Peking uvalil ekonomické sankcie na svojich susedov.
Čína napríklad už tento rok pozastavila nákup uhlia, po tom, čo bol v Malajzii zavraždený Kimov nevlastný brat. Čoraz viac izolovaný severokórejský režim by preto mohol byť v pokušení posilniť napätie vykonaním nového raketového testu. Takáto udalosť by mohla nahrať Donaldovi Trumpovi v USA, ktorého imidž aktuálne trpí pre neschopnosť realizovať sľubované hospodárske reformy.
Výročné sympózium Jackson Hole
Tento zmätok môže spôsobovať volatilitu počas celého leta. V tomto kontexte bude preto nadchádzajúce sympózium FEDu veľmi sledované. Mohlo by totiž objasniť zámery centrálnych bankárov pred zasadnutím v Jackson Hole plánovanom na september.
Tohtoročnou témou bude pravdepodobne „podpora dynamicky globálnej ekonomiky“. Na minuloročnom sympóziu poslala J. Yellenová na trhy silný signál o tom, že americká centrálna banka sa chystá zvýšiť sadzby. Vo svetle najnovších komentárov by americké ekonomické spomalenie nemalo prebiehajúci proces normalizácie sadzieb ohroziť.
Žiadna budúcnosť pre M. Schulza
Sociálna demokracia zažíva v mnohých európskych krajinách krízové obdobie. Ani v Nemecku tzv. Schulzov efekt netrval dlho. Od začiatku roka má SPD na konte tri ťažké porážky od CDU – v Sársku, Šlezvicku-Holštajnsku a Severnom Porýní-Vestfálsku. Tento posledný štát, ktorý je najľudnatejším nemeckým regiónom, bol baštou SPF okrem piatich rokov v posledných 50 rokoch a je aj Schulzovým domovským štátom.
Na základe týchto výsledkov je pravdepodobné, že všeobecné voľby povedú k jednoznačnému víťazstvu CDU/CSU. V posledných prieskumoch získala strana 40 percent verzus 25 percent pre SPD. CDU by tak mohlo vytvoriť koaličnú vládu so stranou FDP, ktorá v prieskumoch získala 9,5 percenta hlasov.
SPD podľa vyjadrení jej lídrov ešte stále verí v návratov voličov na poslednú chvíľu, ako keď sa Schroederovi podarilo získať v posledných týždňoch pred voľbami až 20 bodov. Tento scenár je avšak veľmi nepravdepodobný. Aliancia CDU/SCU/FDP by mohla vytvoriť tvrdšiu opozíciu voči Grécku, najmä pokiaľ ide o cieľ dosiahnuť primárny prebytok vo výške 3,5 percenta do roku 2022, čo je, najmä keď nezamestnanosť presahuje 20 percent, nereálne.
Na domácej pôde by sme výzvy mohli prirovnať k dvanástim herkulovým úlohám. Nemecko má svoje silné stránky, ako je nízka nezamestnanosť a vynikajúci úverový rating, ale vo svojej podstate je nemecké hospodárstvo dysfunkčné. Jeho masívny prebytok na bežných účtoch, ktorý politici prezentujú ako znak vysokej konkurencieschopnosti, je tiež znakom toho, že miestne podniky nechcú v krajine investovať.
Podľa MMF má krajina najnižšiu mieru investícií spomedzi všetkých vyspelých ekonomík. Od roku 2005 A. Merkelová sotva dokončila hospodársku reformu, či lepšie povedané dobre zmanažovala zdedenú reformu G. Schroedera a P. Hartza.
V priebehu posledných siedmich rokov Nemecko podľa OECD urobilo najmenej reforiem na podporu rastu. Výsledkom toho je, že Nemecko obsadilo celosvetovo až 114 miesto v porovnaní jednoduchosti začatia podnikania. Pritom Grécko v rovnakom rebríčku obsadilo 56.miesto a Francúzsko 27.miesto. Navyše priemerný ročný rast produktivity za posledné desaťročie dosahuje len 0,7 percenta, čo je menej ako v Portugalsku (0,9 percenta) a v Španielsku (1,2 percenta).
Na obranu svojho náskoku bude musieť Nemecko urýchliť tempo reforiem. Znamená to zvýšiť produktivitu, opätovne investovať prebytok na bežnom účte a spravodlivo platiť pracovníkov.
Autor: Christopher Dembik, makro stratég Saxo Bank
