Macron vs. Le Penová: Kto zvíťazí v druhom kole?

Po prvom kole prezidentských volieb vo Francúzsku môžeme vyvodiť týchto päť záverov:

  • Na rozdiel od referenda o Brexite a amerických prezidentských volieb môžeme francúzske predvolebné prieskumy považovať za spoľahlivé. Použité metódy skutočne umožňujú výrazne znížiť chybovosť vybranej vzorky.
  • V porovnaní s prvým kolom regionálnych volieb v roku 2015 sa podpora Národného frontu znížila z 28 na súčasných 21,3 percenta.
  • V systéme, ktorému po desaťročia dominovali dve veľké strany, Socialisti a Republikáni, uspel E. Macron tým, že zopakoval cestu generála De Gaulla, ktorý dokázal vytvoriť tretiu veľkú politickú silu v krajine.
  • Hlasy v prospech zakladateľa strany En Marche! predstavujú oproti predchádzajúcim voľbám z geografického pohľadu podstatný rozdiel. E. Macron získal hlasy v regiónoch so silným kresťanským zastúpením, ale aj v historických baštách socialistov (napríklad v departmente Puy-de- Dôme). Rovnako aj vo veľkých mestách, kde má vyššia stredná trieda väčšie zastúpenie ako inde.
  • Hlavným rizikom pre investorov v zvyšnej časti roka je, že trhy sa príliš venujú politickým rizikám. Ako ukazujú voľby v Rakúsku, Holandsku a vo Francúzsku, investori v posledných mesiacoch tieto riziká často nadhodnotili.

Víťaz druhého kola je už vopred známy

Budúcim prezidentom Francúzska bude Emmanuel Macron. V túto chvíľu prieskumy odhadujú, že E. Macron získa približne 60 percent hlasov a Marine Le Pen 40 percent. Je možné, že tesne pred voľbami Macronov náskok klesne.

Je to kľúčový bod, ktorý trhy zatiaľ nezapočítali do cien. Mohlo by to vyvolať ďalšie napätie, ktoré ovplyvní francúzske finančné aktíva a zvýši spready francúzskych dlhopisov. Neformálna aliancia politických strán Francúzska proti Le Penovej, by však mala zabezpečiť dostatok hlasov pre víťazstvo centristického kandidáta.

Bolo by zlé porovnávať percento hlasov pre Emmanuela Macrona s hlasmi, ktoré získal Jacques Chirac v roku 2002. V druhom kole prezidentských volieb sa vtedy stretol s otcom dnešnej prezidentskej kandidátky, Jean-Marie Le Penom, vtedajším vodcom Národného frontu. Od tej doby sa však udial celý rad vecí, vrátane finančnej krízy v roku 2007, ale tiež sa zmenila stratégia Národného frontu, vďaka čomu sa od roku 2011 voličská základňa tejto strany značne rozšírila.

Prečo Le Penová nevyhrá?

Marine Le Pen nedokáže preraziť strop. V prvom kole získala 7,7 milióna hlasov. Ak v druhom kole počítame s 81,5% účasťou, čo je od roku 1958, kedy bolo uzákonené všeobecné volebné právo, priemerná účasť voličov v druhom kole, Národný front by potreboval k víťazstvu ďalších desať miliónov hlasov.

Vzhľadom k názoru voličov to znie v podstate nemožne. Aj podľa prieskumov verejnej mienky sa zdá, že ultrapravicová kandidátka bude mať k prelomeniu 50 percentnej hranice o zhruba dva až tri milióny hlasov menej, ako potrebuje.

Jediná hlavná neistota sa teda týka počtu voličov, ktorí v druhom kole k voľbám neprídu. Ich počet by mohol byť vyšší ako doterajší priemer 20 percent. Aby Marine Le Penová mohla E. Macrona vážne ohroziť musel by počet hlasujúcich v druhom kole klesnúť na bezprecedentných 50 percent oprávnených voličov.

V takom prípade by jej k víťazstvu stačilo len 12 miliónov hlasov. Taký prepad počtu hlasujúcich je však vysoko nepravdepodobný. Najnižšia volebná účasť od roku 1958 bola v roku 1969, kedy k voľbám prišlo „len“ 68,85 percenta voličov.

Júnové parlamentné voľby budú pre E. Macrona kľúčové

Hlavnou otázkou tak vo Francúzsku zostáva, či bude mať E. Macron po voľbách 11. a 18. júna dostatočnú parlamentnú väčšinu potrebnú pre presadenie reformného plánu.

My v Saxo Bank predpokladáme tieto štyri scenáre:

  • Strana E. Macrona získa absolútnu väčšinu (289 kresiel)

V súlade s duchom Ústavy Piatej republiky a ústavnou reformou zo septembra 2000 prinesie hlasovanie prezidentovi pohodlnú väčšinu, ktorá bude zložená z poslancov strany En Marche!, socialistických poslancov “kompatibilných” s Macronovou reformnou politikou, členov UDI (Únia demokratov a nezávislých) a stúpencov Alaina Juppého, čo by mu umožnilo presadiť sľubované reformy.

Tento scenár, ktorý však predpokladá obrovské nadšenie z politiky Macrona (čo sme po prvom kole volieb nezaznamenali), prepad Socialistov a rozchod s Republikánmi, je pomerne nepravdepodobný.

  • E. Macron získa relatívna väčšinu

Toto je náš najviac pravdepodobný scenár. Vzhľadom k tomu, že E. Macron nezíska v Národnom zhromaždení absolútnu väčšinu, bude jeho vláda získavať podporu vždy pre jednotlivé zákony.

Politické línie sa už dali do pohybu a prominentní predstavitelia Republikánov už vyjadrili ochotu s Macronom spolupracovať. V tejto situácii bude treba vymenovať premiéra s dobrými diplomatickými schopnosťami, napríklad poslanca za Socialistov a generálneho tajomníka strany En Marche! Richarda Ferranda. Išlo by o nezvyčajnú, aj keď nie ojedinelú, situáciu v dejinách Piatej republiky.

Aj pri neexistencii absolútnej väčšiny môže dôjsť k realizácii veľkých reforiem. Francúzska ústava je pomerne dobre prepracovaná a počíta so všetkými možnosťami, takže aj vláda s obyčajnou relatívnou väčšinou môže byť pri reformách úspešná. Môžeme teda povedať, že E. Macron bude prezidentom, ktorý by svoje reformy mal dokázať realizovať.

  • Koaličná vláda s Republikánmi a / alebo UDI

To je zrejme druhý najpravdepodobnejší scenár. Išlo by o štvrtú koaličnú vládu od roku 1958. Namiesto toho, aby sa E. Macron stal “republikánskym monarchom”, bol by len prezidentom s pomerne obmedzenými právomocami a nemal by šancu realizovať svoj ambiciózny ekonomický program. Mal by naopak právomoci v niektorých oblastiach ako obrana a zahraničná politika, ale v domácej politike by hral len malú úlohu.

  • Balkanizácia Národného zhromaždenia

Toto je najhorší možný scenár, ale v skutočnosti k nemu nemôže dôjsť. Teoreticky by sa mohlo stať, že podľa počtu hlasov pre štyroch hlavných prezidentských kandidátov, teda zhruba 20 percent pre každého, by bol aj parlament rozdelený na štyri približne rovnako veľké skupiny, čo by viedlo k politickej nestabilite, akú sme od Štvrtej republiky nezažili.

Tento predpoklad je však chybný. Popularita Jean-Luc Mélenchona na národnej úrovni nezodpovedá počtu hlasov, ktoré strana Front de Gauche získala na lokálnej úrovni, a francúzska Komunistická strana potrebuje podporu Socialistov, aby sa jej zástupcovia dostali do Parlamentu. Okrem toho sa vo francúzskych legislatívnych voľbách nepoužíva systém pomerného zastúpenia, čo znamená, že Národný front by nezískal nejako významný počet kresiel. V tejto chvíli má strana iba dvoch poslancov).

Autor: Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank

rm stock