Jednej mojej nedávnej prezentácii som dal názov – „Ohavnosť. Nebojujte s ohavnými ľuďmi, nemajú čo stratiť“.
Toto je podľa mňa esenciou súčasnej prezidentskej kampane v USA. Táto nepríjemná pravda obklopuje súčasné predvolebné lži a ktokoľvek, kto sa stane prezidentom, sa zapíše do histórie ako „neprezident“, teda prezident, ktorý v nás vzbudil potrebu poobzerať sa po niečom inom.
Napriek všetkým farebným a hyperbolickým novinovým titulkom a honu mainstreemových médií, to nie je o Donaldovi Trumpovi, ako o osobe, a ani o jeho viac menej slaboduchých názoroch. D. Trump totiž môže len ťažko predstavovať katalyzátor k potrebnej zmene. Je síce kandidátom proti establishmentu, ale nepredstavuje víziu pre budúcnosť. Napriek tomu môže tento kandidát vyhrať a to aj napriek tomu, (nie vďaka tomu), aký je.
To však neospravedlňuje mainstreemové médiá za to, že nejdú Hillary Clintonovej po krku. Ak vyhrá, stane sa podľa mňa najmenej obľúbeným prezidentom v americkej histórii. Pochybujem, že niektorá z jej politík môže pre USA priniesť niečo dobré.
Predlžovanie politiky Baracka Obamu nie je to, čo svet potrebuje. B. Obama možno vytvoril nové pracovné miesta, no priemerný príjem v USA počas jeho prezidentovania poklesol. Čo to znamená? Ekonomika počas jeho prezidentovania síce tvorila nové miesta, ale v nižšej hodnote. Ekonomický rast počas jeho úradovania bol nižší, ako pri hociktorom inom prezidentovi, a to aj napriek najvyššom raste dlhu.
Chcem ubezpečiť, že som pri svojej analýze na sto percent nestranný. Myslím si totiž, že tieto voľby v skutočnosti nič nezmenia. Nedočkáme sa nového trendu. H. Clintonová nie je odpoveďou. Je však aspoň generačným hľadaním novej pozície a novým vyjednávaním sociálnej zmluvy.
Naposledy k tomu došlo v 60. -tych rokoch minulého storočia, keď deti druhej svetovej vojny požadovali mier, lásku a veľa drog. Teraz prichádza na rad generácia pádu Berlínskeho múru a v hľadáčiku máme témy ako antiglobalizácia, a protiestablishmentský sentiment a … áno, opäť veľa drog.
Skutočná volebná agenda v USA, ale aj v Európe, je ako sa vysporiadať s porušenou spoločenskou zmluvou.
Spoločnosť bola tak výrazne vychýlená od svojej rovnovážnej polohy, či už z pohľadu trhov, sociálnej súdržnosti, rovnosti a produktivity, že návrat späť k „normálu“ bude stáť veľa politickej snahy, budúceho rastu a perspektívy.
Inak povedané, keď sa pozrieme do histórie, vidíme, že pre proces hľadania rovnováhy je nutné cítiť, skúsiť a zažiť, to čo nechceme. Len to nás môže posunúť vpred, smerom k lepšej spoločnosti ale hlavne k nášmu lepšiemu ja.
Následný volebný cyklus bude o protestoch. Budú ho sprevádzať krízy a nové začiatky. Som s ohľadom na fakty presvedčený o tom, že ľudia musia najprv spadnúť, aby mohli získať mandát na zmenu. Americká prezidentská kampaň bude mať núdzu o veľa kategórií až na jednu, o neúspech.
Keď zvíťazí H. Clintonová, pravdepodobnosť recesie bezprostredne vzrastie a veľké spoločnosti sa vrátia späť do politiky 70.-tych rokov, do súboja politbyra a Bieleho domu.
Keď zvíťazí D. Trump, ocitneme sa hneď na ceste k politickému prevratu, a koncu monopolu dvoch politických táborov demokratov a konzervatívcov, agenda sa presunie smerom k ťaženiu proti globalizácii, liberálnej spoločnosti a obchodu. Jedinou dobrou zmenou jeho politiky môže byť len to, že dôjde k zmene.
Prezidentské voľby nemajú víťazov a ani porazených. No nezúfajte. Americká a svetová ekonomika sa dokážu zotaviť, len čas, keď k tomu dôjde je ohraničený zotrvávaním centrálnych bánk v doterajšom blúznení. Mám tým na mysli to, že odpoveďou na súčasné minimá v ekonomike, politike, úrokových sadzbách a inflácií a zároveň maximá v ohodnotení aktív a nerovnosti, bude jednoducho zmena.
Volatilita a neistota budú s ohľadom na voľby v Nemecku počas nasledujúcich najmenej deväť mesiacov vysoké, no na konci príde precitnutie do reality. To je najlepšou správou zo všetkých. Akceptovanie novej sociálnej zmluvy je prvoradou podmienkou úspechu. Do konania volieb do amerického senátu v roku 2018 teda uvidíme na trhu pravdepodobne vývoj v tvare písmena V.
Tými, ktorí nemajú čo stratiť sú voliči, nie tí „ohavní“. V tomto čase je politickou agendou zmena, ktorá bude navigovať voličov v ďalšom volebnom cykle.