Počas tohtoročného leta globálne trhy vďaka náklonnosti centrálnych bánk významne vzrástli. Odštartovala to Bank of England, ktorá začala s novým kolom kvantitatívneho uvoľňovania s cieľom utlmiť šok po referende o Brexite. Výsledok hlasovania tak nedokázal vykoľajiť dôveru investorov v štátne dlhopisy Veľkej Británie a v britské akcie a globálne trhy si s úľavou vydýchli.
Ďalšia podpora prišla z druhého brehu Atlantiku, kde svetovo najdôležitejšia centrálna banka, Federálny rezervný systém, pokračovala, uprostred vlažných amerických dát, v politike ďalšieho brzdenia zvyšovania úrokových sadzieb.
Ohľadom ECB, začínajú sa silno ozývať hlasy prehodnotenia súčasnej monetárnej politiky na zasadnutí 8.septembra. Zvyšujú sa tak očakávania ešte väčšieho a objemnejšieho kvantitatívneho uvoľňovania v Európe.
Japonská vláda na čele so Shinzo Abem medzitým prisľúbila novú výraznú fiškálnu expanziu, a to aj napriek tomu, že táto krajina má najväčší deficit štátneho rozpočtu vo vyspelom svete. Deficit sa približuje hranici siedmych percent HDP a to v ňom ešte nie sú zahrnuté najnovšie stimuly. Bank of Japan však pokrýva narastajúce vládne výdavky novými peniazmi, keď zbesilou rýchlosťou nakupuje aktíva v hodnote 15 percent HDP ročne.
Aký má takáto bezbrehá politika dopad na trhy? Oslava likvidity zo strany centrálnych bánk, až pokiaľ oko dovidí, znamená pre globálne trhy návrat späť do sveta, kde sú veci hore nohami. Do sveta, kde negatívne dáta odštartujú očakávania zvyšovania likvidity zo strany centrálnych bánk, čo následne roztáča špirálu rastu cien aktív.
Vezmime si napríklad americký index S&P500. Ten dosiahol v auguste svoje nové rekordné úrovne. Index stúpa aj napriek tomu, že analytici zhoršili prognózy amerických korporácii už šiesty kvartál v rade za sebou a v treťom kvartáli sa očakáva pokles tržieb o 0,6 percenta. Tento výsledok bude predstavovať najhorší prepad od čias finančnej krízy. Minulý piatok sme sa dočkali veľmi nepríjemných dát o amerických maloobchodných tržbách za júl. Ale akcie samozrejme ukončili týždeň na rekordných úrovniach.
Centrálne banky rozohrali veľmi nebezpečnú hru, keď dovolili aktívam rásť vyššie a vyššie, aj napriek tomu, že ekonomické fundamenty a čísla tento rast nepodporujú. Nasledovať musí nevyhnutná korekcia trhov, čo ešte viac nahlodá dôveru investorov, a zničí bohatstvo bez ohľadu na to, že to je len na papieri.
S pohľadom na pozoruhodný kontrast medzi fundamentami a trhmi sa mi natíska nasledovná otázka: kedy nastane ten bod zlomu a trh si uvedomí, že FED slepo prehliada nebezpečný vývoj. Začalo sa to vlastne už v roku 1996, vtedy, keď Alan Greenspan, vtedajší šéf Fedu, verejne obhajovala novú politiku monetárnej expanzie, čo vyvolalo rast na americkom akciovom trhu.
Očakávam preto s napätím pravidelné každoročné sympóziu FEDu v Jackson Hole vo Wyomingu. Pôjde o rozhodujúce stretnutie centrálnych bankárov sveta, ktorí sa budú tľapkať po ramenách a debatovať o politike. Guvernérka FEDu, Janet Yellenová, bude mat prejav 26. augusta. Mohla by symbolicky v ten deň niečo dôležité oznámiť?
Bolo by to veľmi ironické, pretože práve v tento deň v roku 2010 sa vtedajší guvernér FEDu Ben Bernanke v Jackson Hole rozhodol s predstihom oznámiť druhé kolo kvantitatívneho uvoľňovania, čo poslalo svetové trhy na nové maximá a americký dolár prudko spadol.
Investori by preto mali aktuálny vývoj na trhoch starostlivo sledovať, predovšetkým so zreteľom na meny rozvíjajúcich sa trhov a ako aj na silu dolára. Je totiž možné, že by sa J.Yellenová mohla rozhodnúť konať, i keď je to skôr menej pravdepodobné.
Autor: John Hardy, hlavný menový stratég Saxo Bank
