Nie je jednoduché definovať strednú a východnú Európu ako jednotný región. Je viac ako len geografická oblasť. Spája ho podstatná historická udalosť – pád berlínskeho múru v roku 1989.
Táto zmena rozpútala silné emócie, myšlienky, nový ekonomický systém a dramatické zmeny v bežnom živote obyvateľov oblasti od východného Nemecka až k Rusku a smerom na juh k Bulharsku a Macedónsku.
Dnes po 26 rokoch dorástol tento región do fázy dospelosti. Pri analýze ekonomík, najmä tých novodemokratizovaných, sa ponúka ich porovnanie k životnému cyklu človeka.
Kto z mladých ľudí vo veku 26 rokov môže povedať, že neurobil žiadne hlúpe chyby? Buď prevzatím príliš veľkého rizika, alebo naopak prílišnou opatrnosťou.
Podobné to bolo i v tomto regióne. Až teraz, v zrelom veku 26 rokov, je v prenesenom zmysle slova čas zamerať sa na kariéru, zabezpečenie sa na dôchodok a vzdelanie detí. Iným slovami, je čas dozrieť.
Bolo mi dopriate navštíviť väčšinu krajín regiónu a bolo som skutočne ohromený. Tento región sa stal základňou pre priemyselnú výrobu. Keď jazdíte nemeckým autom, veľmi pravdepodobne bola nejaká časť jeho karosérie a takmer isto motor, vyrobená na buď Slovensku, v Poľsku, Českej republike, alebo Maďarsku.
Nie len Nemecko so svojim strojárstvom, ale i francúzsky priemysel zapustil v továrňach vo východnej Európe hlboké korene. Dnes krajiny strednej a východnej Európy podávajú v raste HDP dvoj až trojnásobný výkon v porovnaní s európskym štandardom.
Zázrak? To nie. Tento rast je hnaný lacnou pracovnou silou a silnou túžbou po zmene. Sčasti sa na úspechu podpísal i prístup k zdrojom z európskych fondov. Konkurenti na západe sa pritom k úverom dostali len veľmi ťažko.
Keď sa obzriem späť, vidím jeden spoločný menovateľ, ktorý spája celý región. Je to ochota otvoriť sa zahraničnému kapitálu. Na opačnej strane kontinentu pritom vidíme v tom istom čase pri otváraní domácich trhov len veľkú váhavosť.
Táto túžba po zmene, či už spomeniem Maďarsko, Turecko alebo Chorvátsko, je viac o dostávaní ako o dávaní. Súvisí to už so spomenutou podporou z rozpočtov EÚ.
No výhrady bokom. Tento región ponúka celej Európe veľkú nádej. Výrobná základňa východnej Európy spolu s prírodnými zdrojmi Ruska sú perfektnou kombináciou s technológiami, logistikou a know-how starej Európy.
Často hovorím, že Rusko a Európa by boli z ekonomického pohľadu perfektným manželstvom. Európa má nedostatok energií a väčšiny surovín. Rusko na druhej strane nedostatok kapitálu, investícií a technológii.
Obidva regióny by sa mohli dopĺňať vo vzájomnej obchodnej výmene, no namiesto toho je ich vzťah ovplyvnený len politikou buď-alebo, ktorá neberie ohľady na životy bežných ľudí alebo potreby biznisu.
Pri výhľade na zvyšok tohto roka a celý budúci rok vidím pre región strednej a východnej Európy niekoľko vážnych hrozieb. Nízke ceny energií a komodít budú testovať fiškálnu disciplínu krajín. Export ohrozí zhoršenie vo svetovej ekonomike očakávané v druhom polroku a rovnako i stagnujúce alebo strácajúce akciové trhy.
Vo veku 26 rokov je však ešte veľa času a priestoru na budúce zlepšenia. Pri pohľade na schopnosť tohto regiónu na obnovu a riešenie problémov zostávam stále pozitívny. No vyžaduje si to zodpovedné a rozumné rozhodnutia.
