V rebríčku epochálnych ekonomických udalostí, ktoré zmenili tvár globálnej ekonomiky, by najväčšiu návratnosť investícií nepochybne zabezpečil pokles akciových trhov, ktorý bol ovplyvnený svetovou hospodárskou krízou zo začiatku 20. storočia a potom náhle zvýšenie hodnoty zlata v 80-tych rokoch.
V prípade, že v tejto dobe by mali investori prístup k CFD, ich kapitál by sa zvýšil 45, alebo v druhom prípade 35 krát.
CFD, alebo inak rozdielové kontrakty, sú finančnými derivátmi, kde sa strany zaväzujú zaplatiť rozdiel medzi aktuálnou hodnotou podkladového aktíva a hodnotou v okamihu, keď bol kontrakt otvorený. Inak povedané, investor môže tento nástroj použiť a úspešne investovať svoj kapitál ako na medveďom, tak i na býčom trhu. Používanie CFD je teda výhodné v čase zvýšenej ekonomickej neistoty, kedy je stabilita ekonomiky nejasná a ceny aktív ovplyvňuje fluktuácia. Také časy zažívame i v súčasnosti.
Súčasná aktivita na kapitálových trhoch, neočakávané zmeny trendov a výrazne komplikovaná geopolitická situácia – to všetko môže dnes signalizovať nástup historických zmien. Pozrieme sa však do minulosti. Ako sa vyvíjala cena žltého kovu a aké príležitosti by ponúkala, ak by vtedy existoval nástroj CFD.
Zlatá inflácia
Vždy keď sa politická a ekonomická situácia skomplikuje, zlato je investormi vnímané ako takzvaný bezpečný prístav, v ktorom môžu prečkať ťažké časy. Tak tomu bolo i v 80tych rokoch, ktoré boli časom početných konfliktov – najmä na strednom východe. Stabilita bola narušená islamskou revolúciou v Iráne vedenou Ajatolláhom Chomejním a aj inváziou Sovietskeho zväzu do Afganistanu.
Medzinárodné napätie vystupňoval únos amerických diplomatov v Teheráne, čo znamenalo hrozbu priamej vojenskej intervencie USA. Všetky tieto faktory vyústili v rast ceny ropy pochádzajúcej z destabilizovaného regiónu. Dôsledkom bol i rast cien zlata.
To dosiahlo svoj vrchol na 2300 dolároch – rekordná hodnota prekonaná až o ďalšie tri desaťročia. Geopolitické riziko nie je jediným faktorom, ktorý stál za takým rastom ceny zlata. Experti poukazujú na strmú infláciu, ktorá trápila USA začiatkom 80tych rokov minulého storočia. Celkový rast cien prekonal 13 percent, čo bolo najviac od konca druhej svetovej vojny. Odradilo to investorov od záujmu o vládne dlhopisy a podkopalo dôveryhodnosť doláru.
Zlato sa tak stalo jedným z mála aktív, ktoré umožňovali dosiahnuť uspokojivý výnos. Opäť sme pri hypotéze investície do CFD. Investor by prostredníctvom neho dosiahol na základe strojnásobenia ceny zlata od konca roku 1978 do začiatku roka 1980 výnos až 3750 percent.
CFD zlata by pri depozite osem percent ceny podkladového aktíva, čo je 80 tisíc z milióna dolárov, priniesol zisk troch miliónov dolárov. Je to až 37 násobok alebo presne 3750 percent.
Samozrejme, predpovedať rozsah tohto pohybu, a teda investície do drahých kovov na začiatku „zlatej horúčky”, by bolo pomerne ťažké, avšak využitie aspoň časti trendu prostredníctvom CFD by prinieslo nadpriemerné výnosy.
Aj v 21.storočí sa zlatu podarilo prekvapiť investorov. Hoci väčšina analytikov očakávalo v roku 2013 ďalšie zhodnotenie, kráľovský kov ukázal opačnú tendenciu a v poslednom kvartáli sa jeho hodnota znížila o 28 %.
V skutočnosti dôvodom zníženia hodnoty zlata bola predovšetkým politická fikcia. Centrálne banky a najmä ich PR oddelenia presvedčili trh, že euro-atlantickej ekonomike sa darí výborne a v nasledujúcich rokoch bude zažívať obrovský rozkvet. Investori naivne uverili optimistickej rétorike politikov, že by sa mali zbaviť zlata v prospech ostatných aktív v nádeji na lepšiu ekonomickú situáciu. Táto prosperita mala byť dosiahnutá prostredníctvom tzv. neštandardnej menovej politiky, zahrňujúcej zníženie úrokových sadzieb a hromadné nákupy aktív, najmä štátnych dlhopisov. Tento postup, podľa klasického prístupu k ekonomickým procesom, by mal viesť k nadbytku peňazí a tým k zvýšeniu inflácie.
Podľa centrálnych bankárov by investori získali len 33% v nominálnom vyjadrení. Avšak za predpokladu, že by existovala hypotetická možnosť investovania do zlata prostredníctvom CFD a minimálna zábezpeka by bola 8 %, bolo by možné otvoriť krátku pozíciu v menovitej hodnote 1 000 000 dolárov so zábezpekou 80 000 dolárov. Zákazník by teda investovaním len 80 000 dolárov získal až 330 000, čo predstavuje viac ako 4-násobné zvýšenie hodnoty portfólia (412%).
Súčasné ekonomické výkyvy – aspoň zatiaľ – teda nemôžme porovnávať s hospodárskymi otrasmi z minulého storočia. Je však potrebné mať na pamäti, že toto je len začiatok a neistá geopolitická situácia a stupňujúci sa konflikt medzi východnou a západnou civilizáciou môže mať za následok nepredstaviteľné zmeny, ktoré môžu prekonať aj najväčšie recesie dvadsiateho storočia. Avšak tentoraz vďaka moderným finančným nástrojom ich môžme skrotiť.
Autor: Saxo Bank
