Stále väčšej popularite sa dnes tešia podielové fondy. Ide najmä o bankových klientov, ktorým bankoví úradníci odporučia fondy ako alternatívu k nič neprinášajúcim bankovým vkladom. Čo si o takejto forme investície myslíte?
Je to do istej miery jedna z kategórií použiteľných pri stavbe dlhodobého portfólia. No s podielovými fondmi mám niekoľko základných problémov. Prvý sa týka výšky poplatkov. Fondy sú pomerne drahé pri vstupe. Platia sa tu na dnešnú dobu nezmyselne vysoké vstupné poplatky. Výška týchto poplatkov môže dosiahnuť aj päť percent investície. Ďalej sú to poplatky za správu, ktoré dosahujú až 1,5 percenta ročne, bez ohľadu na výsledok. Tretím je fakt, že drvivá väčšina podielových fondov môžu byť v podstate tzv. long only, teda participovať len na raste trhu. V prípade dlhodobého poklesu trhu je tak jedinou ochranou predaj cenného papiera. A majme na pamäti, že máme za sebou 6 rokov kontinuálneho rastu najmä akcii, čo je v porovnaní s minulosťou celkom výnimočné. Nehovoriac o fakte, že väčšina akciových indexov je na historických maximách a pri dlhopisoch sú úrokové miery na dlhodobých minimách.
Celkovú cenu, za možnosť investovať do fondu, považujem preto za príliš vysokú latku, ktorú musí výnos fondu prekonať, aby bola investícia v pluse. A keď fond urobí zápornú výkonnosť a manažment si poplatky tak či tak naúčtuje, investor je v mínuse. Nepovažujem to za celkom fér.
Profesionálni manažéri fondu by však mali obmedzovať riziko?
Hoci má podielový fond svoj status hovoriaci o tom, do čoho môže investovať, investor sa to dozvedá až s odstupom jedného mesiaca zo správy portfólio manažéra o minulomesačnom hospodárení. V čase, keď sa správa dostane k investorovi, už to celé nemusí byť pravda. Fond totiž môže urobiť nové rozhodnutia, ktoré sa odzrkadlia až v ďalšej správe. Investor teda nemá možnosť reagovať na vývoj trhu a dokupovať alebo predávať. Len ticho verí v správnosť rozhodnutí portfólio manažéra, čo je celkom nepríjemné, zvlášť pokiaľ dnes môžem mať ceny väčšiny cenných papierov k dispozícii online.
Okrem toho, ak sa rozhodne investor z fondu vystúpiť alebo naopak zvýšiť svoj podiel, robí to za cenu, ktorú vopred nepozná. Omeškanie medzi zadaním príkazu a jeho realizáciou je najmenej pol alebo i celý deň. Pre investorov to podľa mňa nie je komfortné a v dnešnej dobe online obchodovania to považujem za archaizmus.
Nie sú ale klientmi podielových fondov investori, ktorí nemajú čas ani možnosti aktívne sa starať o svoje investície? Takýto model by im teda mohol vyhovovať.
Pre takýto typ investorov sú podľa mňa vhodnejšou alternatívou fondy ETF. Tie podobne ako podielové fondy pokrývajú veľkú časť trhu, no nie sú aktívne manažérsky riadené, takže poplatky sú pri nich oveľa nižšie. Kopírujú v podstate burzové indexy. Zriaďovacie náklady sú maximalne v desatinách percent a okrem toho sa kupujú a predávajú online za živú cenu. Takže investori majú vždy možnosť reagovať na vývoj trhu.
V každom okamihu som pri ETF schopný kontrolovať si hodnotu svojho portfólia, som schopný prikupovať alebo predávať. Nie som tak závislý na niekom, kto mi požiadavku nejako s časovým oneskorením sprocesuje. Kúpou dvoch, troch ETF s rôznym zameraním si navyše dokážem zabezpečiť diverzifikovanosť portfólia podobnému podielovému fondu.
Dokážu byť teda ETF fondy výhodnejšou alternatívou podielových fondov?
Určite áno. Zoberte si klienta, ktorý nemá skúsenosti s investovaním a je zvyknutý na bankové vklady s úrokom niekde medzi nulou a dvomi percentami. Ak sa rozhodne prejsť do podielového fondu zaplatí niekoľko percentný vstupný poplatok, ktorý podstatne a hlavne zbytočne redukuje jeho výnos. Na druhej strane ETF sa dá kúpiť za 0,1 percenta. Takže nie je treba čakať napríklad rok na pokrytie vstupných nákladov.
V prípade poklesu sú však strate vystavené podielové i ETF fondy.
Áno, no i v tomto smere majú ETF výhodu. Môžete totiž prostredníctvom nich i shortovať podkladové aktívum, teda na rozdiel od podielových fondov, môžete kúpiť ETF, ktoré naopak zarobia na poklese daného trhu. Ak ste napríklad presvedčený, že grécky akciový bude klesať, môžete si kúpiť jeho index, ale v podobe short ETF. Zarábate teda na poklese indexu, čo pri podielových fondoch možné nie je.
Klientom, ktorí dostanú ponuku investovať do podielového fondu, teda radím takto: pozrite sa na štruktúru fondu a ak vás portfólio zaujme a viete sa s ním stotožniť, hľadajte možnosť namiešať si vlastné podobné portfólio, ale lacnejšie, flexibilnejšie a transparentnejšie.
Radíte teda odolávať bankovým pracovníkom a finančným sprostredkovateľom?
Ak niekto klientom tvrdí, že iná alternatíva, ako podielový fond nie je, nepovažujem to za fér. Zoberme si krízové roky 2000 alebo 2008. Klienti na podielových fondoch utrpeli straty o desiatky percent. Príčinou je, že sa to dozvedeli vždy so značným oneskorením a hlavne pri akciových podielových fondoch straty dosahovali desiatky percent v priebehu niekoľkých týždňov.. Hoci je fond manažovaný správcom a spravidla predávaný finančným agentom, nikto investorom nedal vedieť, že trh padá a je treba s tým niečo robiť. Toto sa proste nerobí a obávam sa, že sa to bude v krátkom čase opakovať. Preto odporúčam klientom držať opraty svojich investícií vo vlastný rukách.
Na otázky odpovedal Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre Českú republiku, Slovensko a Maďarsko.
O Saxo Bank
Saxo Bank je popredný špecialista v oblasti multi-asset online obchodovania a investícií. Ponúka súkromným investorom aj inštitucionálnym klientom ucelený balík nástrojov pre obchodovanie a investičné stratégie. Jeho komunitný finančný portál TradingFloor.com je prvou multi-asset sociálnou obchodnou platformou. Ako európska regulovaná banka s úplnou licenciou, a pod dohľadom dánskej FSA, umožňuje klientom obchodovať FX, CFDs, ETF, akciami, futures, opciami a ďalšími derivátmi prostredníctvom platformy SaxoTrader, ktorá je dostupná na PC, tabletoch, alebo smartfónoch prostredníctvom jedného účtu a je dostupná vo viac než 20 jazykových verziách. Platformu môže využívať viac ako 100 hlavných finančných inštitúcií na svete formou white-label riešení. Saxo Bank tiež ponúka profesionálne portfólio a správu financií ale aj tradičné bankové služby pomocou Saxo Privatbank. Saxo Bank bola založená v roku 1992, sídli v Kodani v Dánsku a má 26 pobočiek v Európe, Ázii, na Blízkom východe, v Latinskej Amerike, v Afrike a v Austrálii.
