Výsledok gréckych volieb bol horší, než sa očakávalo, každopádne konečný výsledok znamená: voľba anti-úsporných opatrení je masívna, ale môže to byť len prázdne gesto, kedže Grécko má v skutočnosti len malý výber: dodržujte pravidlá Trojky, alebo sa vzdajte eura.
Pochybujem, že druhá možnosť je reálna, nakoľko Gréci sú unavení z úsporných opatrení, ale nie z európskej identity.
V čase keď toto píšem EUR/USD kleslo na 1,1145. Očakávam, že grécky akciový trh poklesne v pondelok o 5% a Európa môže klesnúť celkovo až o 2%, pokiaľ Nemecko, ECB a EÚ neprídu s nejakým kompromisným návrhom smerom k dohode (tento týždeň to je nepravdepodobné).
Teória hier hovorí, že nejaké riešenie sa nájde, čo bude ako tak optimálne pre všetky strany, avšak existuje riziko, že to bude trvať dlhšie ako bude trpezlivosť trhu.
Syrize sa darilo viac ako sa čakalo – zvýšila pravdepodobnosť negatívnych reakcií.
Syriza dopadla lepšie ako predpovedali predvolebné prieskumy. Odstup od druhého v poradí, strany Nová Demokracia, je takmer 10%, čo bolo pre trhy len o chlp, kedže Syriza mohla zostaviť jednofarebnú vládu.
(Greek election: Syriza Party set to take power – Source Sky)
Je to katastrofa pre úsporné opatrenia a zdravý rozum, ale na konci dňa Gréci urobili to, čo sme od nich očakávali: zúfalstvo pritiahlo voliča do náručia ľavicovej vlády, ktorej rétorika mi pripomína moju mladosť (pred mnohými desaťročiami) v roku 1970: súdruhovia, kapitalizmus,imperializmus sú slová, ktoré som počul v televíznom rozhovore včera večer. Vyčarilo mi to úsmev na perách, lebo ako sa hovorí “všetko sa v živote raz vráti”.
Odpovede na trhové reakcie ležia niekde úplne inde. Väčšina gréckeho dlhu od začiatku krízy zmenila majiteľa. Od lokálnych európskych bánk sa presunul do rúk EÚ a ECB cez Európsky nástroj finančnej stability – Euroval. Grécko musí tento rok zaplatiť 22,3 miliardy EUR na istinách a úrokoch z rôznych pôžičiek. Slušná suma ktorá sa rovná približne sume, ktorú platí vláda svojim štátnym zamestnancom (Zdroj: New York times, Nomura and IMF)
Veritelia sú ešte zaujímavejší. Grécko má naplánované zaplatiť ECB 8 miliárd EUR, z čoho splatnosť 7,6 miliardy EUR je v júli/auguste (Predpokladajme, že v dôsledku tejto skutočnosti, musí prísť k nejakej dohode najneskôr v júni).
Kto vlastní grécky dlh?
Hrubé rozloženie názorov veriteľov na to, či by malo dôjsť ku Grexitu je asi takéto: (Source: MacroPolis)
ESM (Európsky stabilizačný machanizmus-euroval): 145 mld EUR úverov. ESM je zďaleka najväčší veriteľ Grécka. Dlh sa tým “socializoval” a riziko sa presunulo z bankových súvah na európskych daňových poplatníkov. Zo všetkých veriteľov je zároveň na Grécko najlepší.
IMF (Medzinárodný menový fond): 20.1 mld EUR
ECB: Má viac ako 55 mld EUR naakumulovaných v programe SMP (Program pre trhy s cennými papiermi).
Trh bude čakať na stanoviská veriteľov pred tým, ako spraví zásadnejší krok
Bude to práve reakcia Nemecka, Európskej únie a ECB na nočné výsledky, ktorá rozhodne o tom, čo sa udeje na trhu. Grécko prišlo o svoju nezávislosť počas vrcholu krízy. Dlh na úrovni 175%, ktorý navyše stále rastie, robí bez oddĺženia všetky snahy krajiny márnymi.
Tento link ukazuje bolesť Grécka: Kalkulačka gréckeho dlhu
Ročné úroky: 30 mld EUR. Úroky za sekundu: 972 EUR. Dlh na obyvateľa: 38 758 EUR
Politické riziko: Veľké?
Financial Times už uverejnil titulok: “Ukáže sa byť vodca Syrizy Alexis Tsipras ako Lula alebo Chavez?”
Samozrejme nemám potuchy, čo však viem, je toto:
- Európa ma prvú závažnú politickú zmenu, smerujúcu do extrému. Som si istý, že veľa stranníckych vodcov v krajinách ohrozených voľbami – v prvom rade Veľká Británia a Dánsko, si to určite všimlo.
- Trhy neznášajú neistotu a k nej pridružené sekundárne udalosti, spôsobené iracionálnymi politikmi
- Grécko musí nájsť vela peňazí alebo kompromis na dohode ešte pred koncom júna, v opačnom prípade ECB stratí tvár a to sa nesmie stať!
Väčším rizikom je však to, že hoci trh spravil to, čo sme od neho politicky v noci očakávali, tak stále mešká v celkovom zhodnotení rizika.
Konsenzus stále hovorí: Dosiahne sa kompromis a dohoda, tak ako vždy. Fakty však vravia niečo iné: Dlh teraz vlastnia vlády a daňoví poplatníci.
Je omnoho jednoduchšie prijímať rozhodnutia, keď ide o peniaze iných ľudí, teraz však už nie sú nové vrecká, na ktoré by sa dala táto povinnosť presunúť:
Grécko povedalo – čo je veľa, to je veľa. EU/ESM(euroval) a IM povedalo – veľa ešte nie je dosť. Trh asi povie – už stačilo.
Švajčiarskej národnej banke sa minul čas na reakciu pred dvoma týždňami, ECB sa minuli sľuby a zareagovala minulý týždeň, Grécku sa minul čas a trpezlivosť cez víkend, čo bude ďalej?
ECB/ESM a Európska únia musia spraviť rozhodnutie – no a to je niečo, čo politici a systém ako taký, len zriedkavo robí dobre.
