Aj keď drvivá väčšina ekonómov tvrdí, že vojna ekonomike výrazne škodí, nájdu sa aj názory, že vojna ekonomike prospieva. K takýmto ekonómom patrí aj Tyler Cowen, profesor ekonómie z americkej Univerzity Georga Masona.
Cowen argumentuje, že základné inovácie ako jadrová energia, počítače, moderné lietadlá či dokonca internet vznikli v snahe vyhrať vojnu. Cowen tvrdí, že vojna so sebou prináša určitú naliehavosť na vlády krajín, ktorá by inak neprišla.
Zároveň ale priznáva, že dnes sa technológie stali oveľa ničivejšie a vojna by bola oveľa väčšou katastrofou ako kedysi. Táto skutočnosť pravdepodobnosť výskytu vojen znižuje.
Najznámejší ekonómovia ale tvrdia – Je to nezmysel!
„Často sa zvykne hovoriť, že druhá svetová vojna vytiahla svet z depresie, za čo jej prischla reputácia, že vojna je podnetom k hospodárskemu rastu. Niektorí si dokonca myslia, že kapitalizmus vojny potrebuje, pretože bez nich by na nás neustále číhala recesia. Dnes ale vieme, že je to nezmysel“, napísal v roku 2003 ekonóm Stiglitz.
Ako uvádza, vojna v Perzskom zálive v roku 1991 či konflikt v Iraku je príkladom, ako môže vojna poškodiť ekonomiku. O negatívnom vplyve vojen na hospodárstvo hovoril aj Alan Greenspan, bývalý šéf amerického Fedu.
Ekonóm Dean Baker poznamenáva, že vojenské výdavky odlievajú prostriedky z výroby, čo v konečnom dôsledku spomaľuje hospodársky rast a znižuje zamestnanosť.
Inštitút pre ekonomiku a mier na grafe nižšie znázorňuje, že akýkoľvek ekonomický rast vyvolaný vojnou je dočasný. Ako vidieť, druhá svetová vojna spôsobila dočasný rast hospodárstva, neskôr sa ale ekonomický výkon vrátil k základnému trendu.
