O pár dní tu máme mesiac október, ktorý bude pre americkú vládu ďalšou skúškou. Do 17. októbra má totiž Washington navýšiť dlhový strop USA – ako to už ale býva zvykom, nezhody medzi republikánmi a demokratmi tento rozhodovací proces výrazne zdramatizujú.
Aby ste o dlhovom strope vedeli všetko podstatné, odpovieme si na 5 dôležitých otázok.
1. Čo ten dlhový strop vlastne je? Ide o samostatne stanovený limit, koľko si môže krajina (v tomto prípade Spojené štáty) požičať.
2. Ako a prečo vlastne dlhový strop vznikol? Pred rokom 1917 to fungovalo tak, že keď Spojené štáty potrebovali prostriedky na financovanie určitého projektu, Americký kongres musel schváliť každú jednu emisiu dlhopisov.
Prišla však svetová vojna a tento zdĺhavý proces sa ukázal ako obrovská záťaž. Nakoniec tak vznikol systém dlhového stropu, kedy Kongres povie: “Môžete si požičať toľko a toľko”. Keď je limit dosiahnutý, prichádza nové schválenie Kongresu, ktoré už poznáme pod pojmom navýšenie dlhového stropu.
3. Ktoré krajiny ešte využívajú dlhový strop? Okrem Spojených štátov sa dlhovým stropom riadia aj Dáni. To je všetko – nikto iný už dlhový strop nevyužíva.
4. Koľkokrát už bol dlhový strop USA zvýšený? Od roku 1940 bol dlhový strop USA navýšený 99-krát. To znamená, že dlhový strop sa zvyšoval v priemere každých 9 mesiacov. Počas vlády Ronalda Reagana (1981-89) bol dlhový strop zvýšený 18 krát, počas vlády Billa Clintona (1993-2000) 6-krát.
5. Čo sa stane, ak sa dlhový strop do 17. októbra nepodarí zvýšiť? Americká vláda nebude mať z čoho zaplatiť svoje účty, od platieb sociálneho zabezpečenia až po peniaze pre americkú armádu.
Každý mesiac federálna vláda uhrádza platby vo výške zhruba 80 miliónov dolárov. Ak by sa Kongresu nepodarilo navýšiť dlhový strop, ohrozilo by to množstvo transakcií. Aj keď k takémuto prípadu ešte nikdy nedošlo, americké ministerstvo financií varuje, že by to mohlo vyvolať ďalšiu finančnú krízu a ekonomickú recesiu!
Úroky na amerických štátnych dlhopisoch by v takejto situácii vyskočili prudko nahor, pričom negatívne by to ovplyvnilo aj úročenie hypotekárnych úverov či študentských pôžičiek.
