Medzinárodný menový fond vyzval USA, aby k federálnym škrtom pristupovali miernejšie a prehodnotili aj ich zloženie.
Plánované škrty označil vo svojej výročnej správe o najväčšej svetovej ekonomike za „príliš rýchle a zle navrhnuté“. Znižovať deficit je podľa MMF je síce potrebné, avšak v takom rozsahu ako bol program navrhnutý by bol pre ekonomiku USA brzdou.
Na aktuálny rok 2013 pritom fond predpovedá USA rast ekonomiky na úrovni 1,9 %, no bez rýchleho uťahovania opaskov ako je navrhnuté, by vraj mohol byť rast vyšší až o 1,75 %.
Najviac škodlivé môže byť škrtanie vo vzdelávaní a vede
Okrem toho, že navrhované škrty poškodia rast v krátkodobom horizonte, ich štruktúra má ohroziť rast aj v horizonte strednodobom.
Najviac uškodiť môžu podľa MMF plánované škrty v oblasti vzdelávania, vedy a výdavkoch na infraštruktúru. Ešte v minulom roku rástla americká ekonomika o 2,2 % a na rok 2014 predpovedá Medzinárodný menový fond rast na úrovni 2,7 %.
Namiesto navrhovaného zloženia škrtov by USA mali podľa MMF šetriť vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a dôchodky a ešte viac ako je navrhované získať zo zvýšenia príjmovej stránky rozpočtu.
[wptabs type=”accordion” style=”wpui-light” mode=”horizontal”]
[wptabtitle] O Medzinárodnom menovom fonde (MMF)[/wptabtitle]
[wptabcontent]
Medzinárodný menový fond (skrátene MMF; v angl. IMF – International Monetary Fund) je medzinárodná finančná inštitúcia, ktorej členmi je 187 krajín sveta.
Inštitúcia bola založená v roku 1944 s cieľom, podporovať stabilitu výmenných kurzov, podporovať menovú spoluprácu či poskytovať finančnú pomoc v prípade, keď má krajina problémy s platobnou bilanciou.
Fond sa okrem toho vyjadruje k aktuálnym medzinárodným menovým otázkam a vydáva odporúčania v oblasti menovej ale aj fiškálnej politiky. Najvyšší riadiacim orgánom Medzinárodného menového fondu je Rada guvernérov. Generálny riaditeľ fondu je volený na 5-ročné obdobie. V súčasnosti je šéfkou MMF Christine Lagardeová.
[/wptabcontent]
[wptabtitle] Finančné zdroje MMF[/wptabtitle]
[wptabcontent]
Finančné zdroje Medzinárodného menového fondu tvoria nasledovné položky:
- Základný kapitál, ktorý je sumou tzv. členských kvót. Každá krajina má vyčlenenú kvótu, ktorá je počítaná ako % na celkovom objeme svetového obchodu a taktiež závisí od ekonomického produktu danej krajiny. Najviac prostriedkov odvádzajú Spojené štáty, Japonsko či Nemecko.
- Devízové úverové facility – Ide o akúsi možnosť krajín čerpať devízové prostriedky, ktorá vzniká na základe úverového vzťahu.
- Okrem dvoch vyššie uvedených bodov sú zdroje MMF tvorené aj doplnkovými úvermi a rôznymi dlhodobými dvojstrannými pôžičkami.
[/wptabcontent]
[/wptabs]
Ako uviedla šéfka MMF Christine Lagardeová vo svojom vyhlásení týkajúcom sa USA : „MMF radí, aby spomalili, ale ponáhľali sa: znamená to spomalenie fiškálnych úspor v tomto roku, čo by pomohlo udržať rast a vytváranie pracovných miest, ale zároveň ponáhľanie sa v zavedení strednodobého plánu na obnovu dlhodobej fiškálnej udržateľnosti.“
Keď MMF chváli FED
Medzinárodný menový fond naopak vyjadril podporu pre kroky Federálneho rezervného fondu (FED – americká centrálna banka). Ten mesačne poskytuje cez program kvantitatívneho uvoľňovania (QE) likviditu v objeme až 85 miliárd dolárov a podľa MMF by sa tak malo diať aj naďalej a to minimálne do konca aktuálneho roka.
Cieľom takéhoto zvyšovania peňažnej zásoby je podpora rastu americkej ekonomiky a podpora zamestnanosti. Napriek tomu, že fond politiku FED-u podporuje, jednoznačne tiež upozornil, že dlhé obdobie nízkych úrokových sadzieb, aké v USA pretrvávajú, by v dlhodobom období mohlo mať dosiaľ nepredstaviteľné následky.
Podľa MMF je preto dôležité pracovať už aj na príprave hladkého „vystúpenia“ z extrémne uvoľnenej menovej politiky centrálnej banky.
