O prasiatkach (PIGS – Portugalsko, Írsko, Grécko a Španielsko) sme si toho za posledné roky vypočuli až až. Ide o krajiny s obrovským dlhom, ktoré si pojem prasatá vyslúžili pre svoje obrovské rozpočtové deficity a nezodpovednú politiku. Cieľom príspevku nie je tieto krajiny obhajovať, ale poukázať na to, prečo sa stali hlavnou obeťou eura a krízy.
Áno, hovorím obeťou eura, pretože ich nadrozmerné problémy vznikli práve jeho prijatím. Zavedením spoločnej európskej meny sa tieto krajiny (ako všetky štáty eurozóny) vzdali svojej menovej politiky, ktorú prevzala Európska centrálna banka.
Tá v čase, keď sa najväčšiemu hráčovi EÚ – Nemecku – ekonomicky veľmi nedarilo, prijala expanzívnu menovú politiku. Tá len podnietila príliv lacného kapitálu zo severu na juh Európy. Tieto špekulatívne kapitálové toky nakoniec vyústili do úverových bublín, či v Grécku, Španielsku alebo Írsku.
Netreba sa im čudovať, jednoducho sa prispôsobili meniacemu ekonomickému prostrediu. Tak tomu bolo v celej južnej Európe – úrokové sadzby v eurozóne prudko klesli, čo vyústilo do nezdravého úverového boomu.
Zviazané ruky a splnený cieľ
Lacné euro a expanzívna menová politika ale naplnila svoj cieľ a doviedla Nemecko k rekordným exportom. Juh či Íri mali zviazané ruky (odovzdaná menová politika) a so svojimi slabými stránkami sa nevedeli vysporiadať. Jednoducho potrebovali devalvovať menu, avšak nedalo sa a dodnes sa nedá.
Úverové bubliny, ktoré týmto krajinám spôsobila spoločná menová politika, vyústili do zruinovania domácich trhov nehnuteľností. S ním sa začalo sypať stavebníctvo, priemysel atď..
Do toho všetkého prišla svetová finančná kríza, pre ktorú sa tieto krajiny s oslabenou imunitou stali ľahkou korisťou. Vlády prijímali nevídané stimuly v miliardách eur (Španielsko prijalo najväčší objem stimulov v EÚ) a doviedli svoje rozpočty k rekordným dlhom…
…a máme tu dlhovú krízu, máme tu nenažraté prasatá a víťazný sever. Byť prasiatkami, tak zažalujem euro.
