Ratingová agentúra Standard & Poor´s v piatok znížila hodnotenie až deviatim krajinám eurozóny. Pri troch z nich uviedla jasný dôvod: Slabé vyhliadky hospodárskeho rastu.
Najväčším problémom dlhovej krízy v eurozóne je práve ekonomický rast. Taliansko, Španielsko a Írsko sú na novej ceste k recesií, ekonomika Grécka sa už piaty rok v rade prepadne. Všetky snahy Južanov ušetriť neprinesú žiadny efekt, keď daňové príjmy klesajú a nezamestnanosť rastie. Nie je to ale také jednoduché. Konsolidácia verejných rozpočtov je dôležitá, no rýchlo zavedené úspory sú kontraproduktívne.
Kríza tiež upozorňuje , že banky v Európskej únii sú neisté. Na jednej strane EÚ požaduje, aby sa banky podielali na odpustení dlhov Grékom a v priebehu niekoľkých mesiacov navýšili podiel vlastných zdrojov na 9 %. Na druhej strane EÚ očakáva, že komerčné banky budú podniky naďalej zásobovať úvermi. V prípade, žeby banky nedostali na peňažnom trhu čerstvé peniaze, bolo by ich „finančné zdravie“ výrazne podlomené a úverovú ponuku by obmedzili.
Prečo až teraz?
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy problém rastu podľa všetkého uznali. Nemecko spolu s Francúzskom chce EÚ-komisií predstaviť návrhy pre vyšší ekonomický rast a zamestnanosť v Európe. Tie majú byť na summite koncom januára prediskutované. Bude to ďalším dôležitým krokom k budovaniu hospodárskej vlády v EÚ. Opäť sa vynára otázka, ktorá je v tejto kríze tak často omieľaná. „Prečo až teraz“?
Je to jasné! Južania sa musia staň konkurencieschopnejšími a neupadnúť do deflácie. K tomu sú potrebné štrukturálne reformy ale aj krátkodobé rastové impulzy – napríklad cez prostriedky z štrukturálnych fondov EÚ.
Spracované podľa informácií zeit.de
