Reformy v nedohľadne
Taliansko pomaly smeruje do recesie a momentálne nedisponuje žiadnym receptom proti rastúcemu zadĺženiu.
Podľa nemeckého hospodárského týždennika Wiwo, na absentujúce reformy chýba premiérovi záujem, energia a moc. Taliansko tak vysiela na trhy ďalší varovný signál, ktorý len viac prehlbuje recesiu Európy, po tom čo grécky premiér vypísal referendum o záchrannom programe.
Takmer všetkým talianskym podnikom je jasné, pred akou alternatívou ich krajina stojí.: „Buď vláda čo najskôr schváli záchranný program, alebo sa Taliansko dostane do rovnakých problémov, ktorým čelí momentálne Grécko“, varuje Emma Marcegaglia, prezidentka najväčšej federácie zamestnávateľov Confindustria. Tieto slová adresovala ešte pred začiatkom summitu EÚ v Bruseli premiérovi Silviovi Berlusconimu. Ten jej odkázal so svojou obvyklou tvrdohlavosťou, že jednoducho žiadne peniaze na záchranný program jeho vláda nemá.
Taliansku verejnosť tieto vyjadrenia už neprekvapujú. Obyvatelia apeninského polostrova sú už unavení z neschopnosti konania vlády, ktorá nereaguje a odmieta všetky výzvy domácej alebo zahraničnej kritiky na včasné konanie.
Koniec Berlusconiho éry ?
Po mnohých škandáloch s prostitútkami a korupcie, za ktoré viackrát stál pred súdom a pred vyslovením dôvery svojej vlády, prichádza tentokrát kritika zvonka. „Konaj alebo sa porúčaj!“ Tieto tvrdé slová si vyslúžil za svoju nehospodárnosť od spolkovej kancelárky Merkelovej a francúzskeho prezidenta Sarkozy. Talianska verejnosť túto kritiku označuje ako „Merkozyho ultimátum“.
A práve tieto slová môžu byť predzvesťou, že cena za zlyhanie v snahe priniesť reformy môže byť aj jeho vlastný úrad. Príčinou zlej hospodárskej situácie sa môže dnes zdať aj zanedbaná minulosť, ktorá dohnala Berlusconiho. Ten práve pred voľbami v roku 2008 sľuboval reformy v dôchodkovom systéme, v infraštruktúre a verejnej správe. Z týchto vyhlásení a sľubov sa však udialo len veľmi málo. Dôvodom môže byť aj jeho koaličný partner a zároveň minister pre inštitucionálne reformy Umberto Bossi, s ktorým sa napr. nedohodol na zvýšení dôchodkového veku na 67 rokov, ako veľmi dôležitého úsporného opatrenia, ale aj ďalších iných. V každom prípade premiér prisľúbil svojim európskym kolegom vo svojom liste zvýšenie dôchodkového veku na 67 rokov ale najneskôr v roku 2026. Ďalším riešením by mala byť podľa Berlusconiho privatizácia, ktorá by mala do troch rokov priniesť pre štátnu kasu 14 miliárd euro. Tieto kroky sú nevyhnutné vzhľadom na narastajúcu nedôveru Talianska v očiach európskych inštitúcii.
V spojení s Umbertom Bossim sa objavili taktiež pred nedávnom nepotvrdené špekulácie talianskych médií, podľa ktorých by mal Berlusconi koncom roka rezignovať. Dohodol sa údajne na tom práve s Bossim, predsedom Ligy severu, ktorá je najväčším koaličným partnerom Berlusconiho strany. Tomu mal Berlusconi na budúci rok údajne sľúbiť predčasné voľby. Tieto špekulácie by mohli byť tiež ďalšou predzvesťou, že sa blíži koniec jednej veľkej éry.
Informácie: wiwo.de
