So zapojením Talianska sa dlhová kríza dostala do novej fázy, s jednotnou menou v ohrození. Už viac než rok dlhová kríza eurozóny prechádza z jednej napínavej udalosti k druhej. Ako prvé sa do pozornosti dostalo Grécko, potom Írsko, Portugalsko. Zakaždým európski politici reagovali podobne.
Tento týždeň sa finančné trhy zamerali na Taliansko, tretiu najväčšiu ekonomiku v eurozóne. Výnosy desaťročných dlhopisov Talianska vzrástli v priebehu dvoch dní o jeden percentuálny bod. Dňa 12. júla prekročili hranicu 6%, najviac od vzniku eurozóny. Milánska burza klesla na najnižšiu úroveň za posledné dva roky. Dlhová kríza jasne vstúpila do novej fázy. Už nie je obmedzená na malé periférne ekonomiky.
Taliansko má najväčší verejný dlh v Európe a tretí najväčší na svete. Štátny dlh je vo výške 1,9 bilióna eur* a tvorí 120% HDP (*čo je trikrát toľko ako Grécko, Írsko a Portugalsko dohromady). Krach Talianska by mal katastrofálne dôsledky pre euro a svetovú ekonomiku.
Bezprostrednou príčinou zdesenia tohto týždňa je talianska politika v ktorej Silvio Berlusconi neustále uráža Giulia Tremontiho (minister financií) a jeho úsporný rozpočet. K tomuto môžeme pridať strach zo slabého ekonomického rastu a je celkom prirodzené, že majú investori obavy o schopnosť Talianska čeliť obrovskému dlhu.
Taliansky problém ale nie je taký veľký ako ten v Grécku. Jeho dlhová záťaž je vysoká, avšak stabilná niekoľko rokov. Jeho primárny rozpočet (t. j. pred úrokmi) je v prebytku. Má skúsenosti so znižovaním výdavkov a zvyšovaním daní. Túto skúsenosť získalo v roku 1997, kedy sa snažilo dostať do eurozóny. Jeho primárny rozpočet bol vtedy 6% HDP v prebytku. V talianskych bankách sú na európske pomery vysoké súkromné úspory, ktoré umožňujú financovať dlh aj domácimi zdrojmi.
Úlohou Talianska je v súčasnosti odovzdať svoj rozpočet a tiež rýchlo presadiť štrukturálne reformy. Problémom krajiny nie je len rozpočet ale aj ekonomický rast. Čo sa týka eurozóny, pomôcť prostredníctvom nákupu talianskych dlhopisov môže ECB.
To je obrovský politický krok, najmä pre nemeckú kancelárku Merkelovú. Nemecko a ďalšie severné krajiny sú rozhodne proti akémukoľvek riešeniu, ktoré by mohlo znamenať otvorené prevody „neschopným južanom“. Toto ručenie môže znamenať zvyšovanie úrokov úverov pre severnejšie krajiny. Alternatívou by mohol byť koniec eura.
Podľa informácií economist.com
