Rast cien? Môže byť!

Inflácia si prisvojila pojem „makroekonomický problém“. V investovaní však môže byť dobrou pomôckou. Zvyšovanie cenovej hladiny v ekonomike môže mať hneď niekoľko dôvodov. Tým najlepším je nepochybne „signál pre obnovu“ ekonomiky. Pri sledovaní makroekonomického kalendára počas obchodovania na fin. trhoch, tak nemožno prehliadnuť  aktuálnu hodnotu „inflácie“.  Signál črtajúcej sa obnovy je v tomto období pre investície dôležitý, nakoľko ukazuje vhodný čas na kúpu. Čo všetko sa skrýva za zvýšenými cenami? Aký je súčasný  inflačný stav vo svete?

Rôzne tváre Inflácie

Rast cien daných produktov na trhu, môže spôsobovať i zmena v agregátnom dopyte, ktorý tvorí:

  • Spotreba domácností
  • Investície
  • Vládne  výdavky
  • a Čistý export (export – import)

Zvyšovanie spotreby domácností,  či  podnikových investícií tak priaznivo pôsobí na agregátny dopyt a tým na rast cenovej hladiny, tzv. dopytová inflácia. Samozrejme, je to jeden z možných faktorov, ktoré vplývajú na rast cien v ekonomike. Pri skúmaní tohto makro ukazovateľa potrebujeme počítať  s ďalšími variantmi.

Jedným z nich môže byť  tzv. nákladová inflácia. Prejavuje sa zvýšením ceny surovín či napríklad zvýšením ceny práce (mzdy) a to vplyvom politickej alebo moci odborov.  Zvýšené výrobné náklady, ktorých rast bol presadený „mimo-trhovo“  tak dopadajú na produkt a jeho cenu. Sila odborov tak nemusí značiť zotavenie ekonomiky, ale len presadenie záujmu skupiny.

Taktiež môže ísť o  výdavok vlády, ktorý s prichádzajúcou obnovou ekonomiky nemá“ nič spoločné“. Ide o krok vlády, nerešpektujúci správanie na trhu.  Napríklad vysoké výdavky na národnú obranu, spojené so zbrojením.

Inflácia v Nemecku.

Dôležitým faktorom je v súčasnosti neutíchajúce uvoľňovanie peňažnej zásoby, ktoré nepriamo „spláca vládne dlhy“. ( Stačí nazrieť do inflačnej histórie vo Veľkej  Británii, kde vládny dlh vo výške 250% HDP splatila vysoká inflácia).  Nižšie poukázaný graf peňažnej zásoby v Nemecku svedčí o nízkych úrokových sadzbách či iných intervenciách centrálnych bánk. Množstvo peňazí v obehu (Money supply) sa  viditeľne zvyšuje, čo naznačuje „uvoľnené ruky“  ECB.

S narastajúcom peňažnou masou tak  rastú i cenové indexy. Orientovať sa preto  pri investovaní „zvýšenými cenami“ nemusí dávať zmysel.  Dôležité sú nadpriemerné rasty cien.

Jednotlivé odbory  v spotrebnom koši  (Consumer Price Index),  ktorých ceny za  dané výrobky alebo služby rastú, môžu signalizovať „potenciál“. Dopyt po týchto produktoch je vyšší a preto poťahujú zvýšenú cenovú hladinu najviac.  Pre zistenie,  v ktorých odvetviach ekonomiky ide o „významný rast“, porovnávame súčasný cenový nárast s priemerným.  Porovnáme tak ceny jednotlivých odborov spotrebného koša medzi sebou či s celkovou infláciou za dané obdobie.

Pri náraste cien v jednotlivých sektoroch ( napr. zdravotníctvo, doprava) treba počítať aj s hore uvedenými faktormi ich „mimotrhového“ zvýšenia. Zdražené náklady tak môžu zahýbať s cenou konečného  produktu, ktorá omylní investíciu.

Pri poslednom zverejnenom stave inflácie na Slovensku, zaznamenali najvyšší rast ceny z odvetví zdravotníctvo a vzdelanie.  Už na konci roka 2009 väčšina finančných mágov na čele s Warrenom Buffetom dávala tieto dve odvetvia pre rok 2010 do popredia.  Mali, alebo budú mať pravdu?

Redakčný tím Investičných Novín - investicne.sk. info@investicne.sk
Zdieľať