To čo sa teraz deje v USA, je oveľa viac ako len anti-rasistické protesty, ktoré sa zmenili v nezvládnuteľné násilné nepokoje. Ide o kumuláciu frustrácie občanov USA z nezvládnutia koronakrízy vládnymi autoritami. Rovnako tak je za nepokojmi prehlbovanie príjmovej nerovnosti z uplynulých rokov.
Sociálny zmier už bol v USA narušený dávnejšie. Koronakríza bola poslednou kvapkou v pohári. Hlboká spoločenská kríza preto bola predurčená k prepuknutiu do demonštrácií a násilností. Nie je náhodou, že nepokoje sú najvážnejšie v štátoch s vysokou príjmovou nerovnosťou. Vyjadruje sa tzv. Giniho koeficientom, ktorý nadobúda hodnoty od nuly po jeden. Čím bližšie k jednotke, tým je nerovnosť vyššia.
V štátoch ako Kolumbia, New York a Kalifornia má index hodnotu viac ako 0,48 a nepokoje sú tu naozaj násilné. Na druhej strane v štátoch ako Utah a Aljaška je koeficient pod hodnotou 0,41 a demonštrácie sú tu oveľa miernejšie.
Protesty však zároveň dokazujú aj to, ako málo bola progresívna agenda starostov veľkých amerických miest, ktorí sú takmer všetci z Demokratickej strany, úspešná. Zlyhali najmä pri plnení cieľov v oblasti bývania a verejnej dopravy. V Kalifornii napríklad bolo zavedených niekoľko opatrení na úrovni mesta a štátu, ktorých cieľom bolo podporiť „zelené“ energie a zlepšiť prístup k zdravému jedlu. Boli však neúspešné pri stieraní rozdielov v prístupe k príležitostiam medzi jednotlivými sociálnymi skupinami.
Politici napríklad nezastavili masívnu výstavbu a zahusťovanie centier miest. Nepodarilo sa im ani poskytnúť dostupnú verejnú dopravu, ktorá by znížila presýtenosť dopravných tepien, zredukovala počet dopravných zápch, no čo je dôležitejšie, zmenšila by medzeru medzi chudobnými a bohatými.
USA teraz stoja na križovatke. Kríza odhalí, ako hlboko je zakorenená nespokojnosť niektorých sociálnych vrstiev prameniaca z nerovnosti príležitostí.
Príkladom takejto nerovnosti je aj vývoj na americkom akciovom trhu. Kým ten odo dna z 23. marca vyskočil o 32 percent, reálna ekonomika USA kolabuje. Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v dôsledku krízy presiahol 40 miliónov. Miera nezamestnanosti vyskočí podľa odhadov za máj pravdepodobne na 21 až 22 percent.
Autor: Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
