Je ešte príliš skoro na to, aby sme vedeli presne stanoviť dopad koronavírusu na globálnu ekonomiku. Máme síce niekoľko hypotéz a teórií, no stále nám chýbajú tvrdé dáta, ktoré by ich mohli potvrdiť.
To, čo už teraz vieme, je, že koronavírus je horší ako SARS. Počet nakazených je viac ako päť krát vyšší ako v rokoch 2002 a 2003, a počet úmrtí o tretinu vyšší. Väčšina z nich je v Číne. Hoci nevieme, aký dopad bude mať epidémia na čínsku ekonomiku, už teraz môžeme povedať, že bude značný.
Čína má problém, aj keď to tají
Čína aj z toho dôvodu zdržala zverejnenie viacerých ekonomických výsledkov vrátane zahraničného obchodu a maloobchodný tržieb. Analytici tak dnes v podstate nemajú z čoho vychádzať, čo vytvára veľkých priestor pre dohady a špekulácie. Zostávajú k dispozícií len čiastkové údaje, no aj tie samé o sebe naznačujú, že spomalenie čínskej ekonomiky bude v prvom štvrťroku výraznejšie, ako sa pôvodne očakávalo.
Ako pomôcku môžeme použiť zahraničný obchod Tajvanu. Jeho export do Číny v januári klesol medziročne o 7,8 percenta a dovoz z Číny spadol až o 18,2 percenta. Do istej miery to môžu vysvetliť predĺžené oslavy čínskeho nového roka, no len z časti. Podľa môjho názoru to vo februári nebude o nič lepšie. Trh sa teda mýli v predpoklade, že globálny obchod za celý prvý štvrťrok medziročne vzrastie.
Odhodlanie bojovať
Čína si nemôže dovoliť zavrieť továrne. Je síce bežné, že počas nového roka sú zatvorené, no ak by to trvalo príliš dlho, napríklad až do marca, mnohé z firiem by to vystavilo riziku bankrotu. Klesli by zisky a zadlžené firmy, najmä zo sektoru realít, by sa dostali do problémov.
Na základe toho predpokladám výrazné spomalenie rastu HDP za prvý kvartál. K oživeniu by mohlo dôjsť už v druhom štvrťroku, no nie automaticky vo všetkých sektoroch. Čína už zaviedla viacero stimulov, napríklad dodávku likvidity na finančný trh zo strany centrálnej banky, či fiškálne stimuly prostredníctvom daňových škrtov a verejných výdavkov.
Myslíme si však, že ich dopad sa prejaví až v druhom kvartáli tohto roka. Čína tak nebude mať na výber. Bude musieť uprednostniť hospodársky rast pred znižovaním zadlženia.
Ázia bude postihnutá najviac
Kto si to odnesie okrem Číny najviac? Sú to ázijské ekonomiky a Austrália, ktoré sú najviac zraniteľné čínskym spomalením. Podľa môjho názoru cestovné obmedzenia spôsobené koronavírusom najviac postihnú Thajsko, Vietnam a Filipíny. Ďalšími v rade budú: Austrália a Čile. Sú totiž závislé na vývoze komodít do Číny. Očakávame preto, že obrat v svetovej monetárnej politike, ktorý začal minulý rok, bude pokračovať.
Centrálna banka Filipín už znížila sadzby o 25 bodov na 3,75 percenta. Thajská centrálna banka sa vybrala tým istým smerom a Indonézia zníži sadzby pravdepodobne na zasadnutí 20. februára. V oblasti fiškálnej politiky vidíme masívne daňové škrty v Indii a nárast jej deficitu s cieľom podporiť ekonomiku. Ázia sa bude musieť v nastávajúcich mesiacoch vydať cestou fiškálnej a monetárnej expanzie.
Trhy sa poučili a už nepanikária
Aj z toho dôvodu akciové trhy zatiaľ nepanikária. Minulé roky nás totiž naučili, že je veľmi nákladné bojovať s likviditou. Investori, ktorí stále nepochopili, že likvidita je hlavnou hybnou silnou trhov, a naďalej sa príliš orientujú na makroekonomické a politické riziká, sú uväznení v minulosti. Tento rok nám káže, že si nemôžme dovoliť nechať ujsť príležitosti na ďalší rast akcií.
Konsenzus predpokladá, že Čína bude pri boji z rizikami koronavírusu úspešná. Šíriaca sa nákaza tak len odloží, ale nezastaví globálny rast, s ktorými sme ešte pred nedávnom počítali.
Pesimisti majú v pravdu v tom, že tancujeme na tenkom ľade. Skúsenosť z uplynulých rokoch nám však dokazuje, že centrálni bankári na čele s Jerome Powellom nenechajú ekonomiku a akciové trhy spadnúť. Súhlasím s obavami pesimistov, no som pragmatický. Dovtedy, kým budú pokračovať dodávky hotovosti na trhy, je najväčším rizikom krátkodobá korekcia trhov.
Christopher Dembik, hlavný makro analytik Saxo Bank
